Májové popoludnie

Myslím, že to bola slečna Svetra, kto odo mňa chcel, aby som načrtla svoj "typický pracovný deň". Som tu ešte príliš krátko na to, aby som mohla posúdiť "typický deň", no pokúsim sa o to:

V práci mám byť zväčša na 8.00, príp. 8.30, takže vstávam väčšinou o 6.00 a takzvané "líčiace procedúry" s rannou hygienou mi trvajú asi 20 minút. Potom ma čakajú raňajky. Doslova zbožňujem newyorské raňajky! A hlavne milujem dni, keď lúče vychádzajúceho slnka pretínajú žalúzie našej kuchynky. K tomu si väčšinou otvorím okno z ulice, aby som začula, či to vonku vôbec žije! :D Táto kombinácia slnečných lúčov a ranného ruchu vo mne vyvoláva eufóriu. K tej sa, samozrejme, ešte pridá čerstvé ranné pečivo, ktoré mi R. väčšinou prinesie zo potravín, ktoré máme hneď za rohom. Takže... komu je lepšie? :o)

Cesta do práce zo 82. ulice na 46. ulicu by mi trvala (ak by som šla pešo) takmer hodinu. K metru prejdem na Broadway o tri bloky nižšie - stanica sa volá 79th Street B-way. Odtiaľ mi idú vlakové linky 1 a 2 a stoja priamo na Times Square. Odtiaľ prejdem zase jeden blok na 6-tu Avenue a potom ďalšie dva bloky na 46. ulicu. Celá táto procedúra je niekedy zdĺhavá a závisí od toho, v akom časovom intervale sa mi podarí "chytiť metro". Ráno však vlaky chodia priemerne každých 5 minút, takže väčšinou nie je problém.

Ak mám čas, zastavím sa ešte v Starbuckse na ranné kafé - zoberiem ho so sebou na takej tej kawaidnej plastovej podložke, kde sa zmestia hneď 4 poháre. A ak mám ešte viac času, zastavím sa aj v Subwayi (teraz mám na myslí fastfood, nie metro) po nejaký šalát na obed. A to si už pripadám ako typická Američanka - ktorou som v týchto veciach nikdy nechcela byť. Všetci Američania sa totiž napchávajú takýmito zaručene "nízkokalorickými" jedlami z preplnených fastfoodov, no pre istotu pijú veľmi "diétnu" Diet Coke! Ale na jedlo si nesťažujem, na Broadwayi dve ulice smerom dole od nášho nového bytu sme našli super reštauráciu, kam si väčšinou zájdeme so susedmi Philom a Eileen.

Obednú prestávku mám väčšinou od 12.00 do 13.00, takže idem buď so slečnou I. do nejakej blízkej reštaurácie, alebo si tie naše "nízkokalorické jedlá" z fastfoodov spapáme v akejsi "firemnej reštike", z ktorej je skvelý výhľad na 6-tu Avenue. Prípadne sa stretnem so slečnami Deb alebo Eileen, ak sa nám NÁHODOU naše obedné prestávky prekrývajú. Poprípade sa venujem aj vypisovaniu diára - ešte na Slovensku som si v Panta Rhei kúpila taký chutný diár - "o veľkosti" ani malý, ani veľký, pretože pamätať si všetky tie termíny jednoducho nie je možné...

V práci zväčša končím o 16.00 a to sa už buď stretávam s Romanom na Times Square alebo zamierim domov :o) Okrem newyorských rán milujem aj popoludnia v tomto meste! Väčšinou si totiž vyjdeme do nádherného Central alebo Riverside Parku, ktorý je proste iný svet... Iný, ale New Yorčania sú naň obzvlášť hrdí. Prípadne - ďalšia z častých možností - idem do fitness centra (snažím sa chodiť 3x do týždňa, ale nie vždy to vychádza) a večer si niekedy zájdeme o blok ďalej na chutnú večeru na Broadway.

Jednoducho... stávajú sa z nás iní ľudia. Nie Slováci, ktorí majú nový víkendový šport - behanie po nákupných centrách (ale nie po obchodoch, ale po chodbách! Veď si to všimnite - v obchodoch nikto nie je (iba predavačky, LOL! :D), pretože väčšina ľudí sa prechádza po chodbách). Tí Slováci, ktorí stále len frflú a nič neurobia (tvária sa, že trpia, haha!). To je ale rozsiahla téma. New York je jedna veľká zmes ľudí - dokonca mám pocit, že všetci sa tu viac "podržia" -VIAC ako na Slovensku či kdekoľvek inde. Proste sú viac súdržní... a užívajú si život.

Po takomto zvyčajne nádhernom, ale aj nádherne vyčerpávajúcom dni si ľahnem do postele s tým, že aj tento deň stál za to a som vďačná za všetko, čo sa v ňom udialo.

Bety.