2011 - Rok arabského sveta?

Rok 1960 je považovaný za "rok Afriky", no keď to takto pôjde ďalej, tento rok sa do dejín zapíše ako prelomový - a to pre arabské krajiny.

Najskôr Tunisko, potom Jemen a teraz Egypt. Zatiaľ čo v Tunisku demonštranti dosiahli aspoň čiastočný úspech - prezident z krajiny utiekol (a aby tomu dal potrebný šmrnc, ešte pred svojím odchodom "si požičal" zlatý národný poklad), egyptský ujo Mubarak (ktorý je, len tak mimochodom, pri moci už 30 rokov) nemá ani na mysli rezignovať.

Demonštranti tak stále ostávajú v Alexandrii, Sueze, ale hlavne Káhire, kde obsadili Tahrir Square s jednoznačnými pokrikmi "DOWN WITH MUBARAK!". Na oficiálne vyjadrenie prezidenta Mubaraka reagoval aj americký prezident Barack Obama, ktorý sa vyjadril, že "násilie nie je riešením".

Aspoň že reagoval! Slovenské médiá sa totiž tvária, akoby sa nič nestalo. Markíza prináša správy o polročných vysvedčeniach a budúcnosti slovenských železníc. O STV a JOJ ani nehovoriac... 

To je snáď sen... Aj TA3 sa tvári, že sa nič nedeje. A to si hovorí spravodajská televízia.

Človek musí asi naozaj prepnúť na CNN, aby sa dozvedel, čo sa vo svete deje. Slovenské správy predsa denne otvárajú 3 témy - vražda, nehoda, znásilnenie, takže čo si budeme nahovárať? :o) Možno je to tým, že v našej milej krajinke sa toho veľa nedeje a tým pádom by sa počas 40-tich minút Televíznych novín nemalo čo vysielať. 

Ale ako vždy - to som už doooosť mimo od pôvodnej témy. Rok 2011 začína bujaro a uvidíme, aký bude mať pre arabský svet dopad.

Dali by ste svojmu dieťaťu meno Kanón?

Priznávam, že inšpiráciou k napísaniu tohto článku bol Larry King. A že prečo?

Nepochopte ma zle, ja si Larryho Kinga ako osobnosť veľmi vážim, ale to, že svojim deťom dal mená Chance a Cannon je proste vrchol! OK, povedzme, že meno "Chance" (Šanca) je ešte celkom v pohode, ale kto by sa chcel volať "Cannon" (Kanón)?

Teda aby som bola presná - deti Larryho Kinga sa volajú Cannon Edward King a Chance Armstrong King.

To už môže tromfnúť jedine Kathy Griffinová (áno, opäť --), ktorej stredné meno je Mary. Má z toho mierne komplexy, pretože pri "Mary" sa jej vynorí predstava akejsi svätej Márie, čo je pre ňu, ako ateistku, neprijateľné (Ehm, nechcela som, aby tento článok zachádzal až do takých detailov, ale Kathy Griffinová volá katolíkov "kidf.ckers").

Na druhej strane - aby tento článok (ďalší z úžasne zmysluplných článkov) nebol taký suchý, prinášam vám krátky prehľad najzaujímavejších mien, ktoré dali "celebrity" svojim deťom (úbohé deti!!!).

Apple sa volá dieťa Gwyneth Paltrow a Chrisa Martina
Bluebell Madonna sa volá dieťa Gerry Halliwel a jej partnera
Coco Riley sa volá dieťa Courteney Cox a Davida Arquetta
Destry sa volá dieťa Stevena Spielberga a Kate Capshaw
Ever Gabo sa volá dieťa Milly Jovovich a Paula Andersona
Gulliver sa volá dieťa Garryho Oldmana a jeho partnerky
Ireland sa volá dieťa Aleca Baldwina a Kim Basinger
Kafka sa volá dieťa Tommyho Lee Johnsa
Tallulah sa volá dieťa Brucea Willisa a Demi Moore
Poppy Honey sa volá dieťa Jamieho Oliviera a jeho partnerky
Zachary Jackson Levon Furnish-John sa volá dieťa Eltona Johna (via surrogate, samozrejme!)

Zo špeciálnej "new-yorskej" edície tu mám na záver dve mená:
Bronx-Mowgli sa volá dieťa Ashlee Simpson a Petea Wentza
Brooklyn sa volá dieťa Davida a Vicky Backhamovcov

See you soon, guys!
Stay tuned.

To najlepšie z Times Square!

Opäť sme o rok starší...

Je tu rok 2011 a všetci dúfame, že bude lepší ako ten predchádzajúci. Ak mám pravdu povedať, aj ja... rok 2010 bol akýsi zvláštny, i keď nie doslova zlý. Ale mám z neho veľmi divný pocit :D Preto už očakávam, čo mi prinesie rok 2011.

Rok 2011 vítali aj na Times Square. Už po tretíkrát in row ho moderovali Anderson Cooper a Kathy Griffin, a to pre televíziu CNN. Zatiaľ čo Anderson patrí k ostrieľaným dlhoročným moderátorom, na Kathy sa kvôli predchádzajúcim dvom ročníkom vzniesla vlna kritiky.

Rozumieme si? ... Kathy Griffin by som v našom "šoubiznise" prirovnala k Zuzane Fialovej - obe sú rovnako strelené. Lenže Kathy v tomto ide ešte ďalej... ona totiž naozaj nemá súdnosť (ani cudnosť! :D). V minulých ročníkoch silvestrovského programu si niekoľkokrát otvorene zanadávala (tento rok už dostala od CNN zákaz nadávať a na demonštráciu toho držala počas programu papier s nápisom "NO SWEARING"), napríklad:

Anderson: "And this one... it is a boy, his name is Falcon..."

Kathy: "Wait, what??! Falcon... Fulcon... Fuck-on?" 

 ... prípadne ...

Kathy: "You can kiss my..."

... a najlepšie ...

Kathy: "Knock the dicks out of your mouth!"

Týmto som vám chcela povedať, že je to zvláštna osoba :D A mnohí ju kvôli tomu odsudzujú, lenže ona nie je hlúpa a vie čo robí. A ja ju mám preto rada. OK, možno trochu divný dôvod, no táto osoba je fakt správne strelená a rozosmeje ma vždy, keď ju vidím na obraze.

Nespočetne veľakrát ma rozosmiala aj počas moderovania Silvestra z Times Square tohto roku, a preto som tie najlepšie momenty pridala do tohto videa (My favourite - Kathy throws Anderson´s glasses over the platform):

Rok 2010 v živote tejto persony (klik sem pre zobrazenie celého článku)

Niektorí ľudia na svojich blogoch ku koncu roka nesumarizujú len život svojho blogu, ale aj svoj život. Väčšinou je to niečo depresívne ako "Ach, ďalší rok v kýbli a ja som opäť nič nedokázal/a...". Ale teraz nechcem byť depresívna. Je prvý deň roku 2011 a tu sú moje spomienky na rok predošlý :o)

MÍĽNIKY ROKU 2010

Rok 2010 mi priniesol veľa-veľa super zážitkov a väčšina z nich je spojená s Prahou. Do hlavného mesta Českej republiky som sa presťahovala prakticky od septembra, teoreticky od apríla. A bolo to v podstate zrejme moje najlepšie rozhodnutie, aké som v danej chvíli mohla urobiť. 

Vždy som mala akúsi vlastnosť klásť si tie najvyššie ciele a i keď je štúdium v Prahe oveľa náročnejšie ako v Bratislave, som rada. Som rada, pretože Praha je malé veľké mesto, zatiaľ čo Blava veľké malé mesto (pochopili sme sa? XD). A Praha mi priniesla veľa nových, resp. akýchsi "obnovených intenzívnych priateľstiev" a veľa zážitkov (počnúc Karlovými Varmi, cez Karlštejn, SaSaZu a bláznivé cesty autobusmi). Som vďačná za každý tento moment.

Keď už sme pri tej vďake - rok 2010 bol zároveň ten, v ktorom som si uvedomila, že si naozaj treba užívať i maličkosti, pretože život nám ponúka hrozne veľa príležitostí... z ktorých si niektoré ani neuvedomíme. Viete, že naozaj neznášam klišé, ale práve takéto klišé-idné veci bývajú najväčšími pravdami.