2011

Tento článok sa bude snažiť byť niečo ako zhrnutie veľmi rušného roku 2011, takže začnime hneď stručným prehľadom :o)

Ešte rok 2010 mi priniesol potrebu odpovedať si na otázku "Čím raz budem, keď budem veľká..." a môžem spokojne prehlásiť, že rok 2011 všetky moje očakávania predčil... Pomohol mi konkrétnejšie si doladiť predstavu o tom, čo chcem naozaj robiť a myslím si, že najbližších pár rokov nebudem mať potrebu meniť to...

Ďalej mi rok 2011 priniesol veľkú životnú zmenu - ukončenie bakalárskeho štúdia a odchod za prácou za veľkú mláku, priamo do mesta miest (srandujem, of course) - New Yorku. Zdá sa mi, že moje prvé myšlienky boli, že štúdia už stačilo a o "Mgr." titul v podstate nemám záujem, myslím si, že rok 2012 mi ponúka skvelú príležitosť doštudovať ešte 3 roky externe priamo v New Yorku - ale o tom až v kategórií "PREDSAVZATIA".

No a v neposlednom rade mi rok 2011 dal veľa nových známostí a priateľstiev - veľa skvelých ľudí a hlavne veľa-veľa cestovania a nových destinácií, ktoré mi, všetky, prirástli k srdcu :o).

A teraz jednotlivé kategórie...

TOP KNIHY

1. Big Gatsby (Francis Scott Fitzgerald) - videla som film a po tejto skvelej novele, ktorá sa odohráva v roku 1922, som siahla z dôvodu známeho autora a stále neviem, čím ma tak upútala... a čím tak upútala milióny ďalších ľudí, nakoľko Big Gatsby stojí na prvom mieste rebríčku "must-read noviel". 

2. A Prayer for Owen Meany (John Irving) - jednoducho skvelé... kto môže vyvolať viac otázok ako John Irving? 

3. Tuesdays with Morrie (Mitch Albom) - opäť úplne útla a jednoduchá knižočka s nádherným posolstvom. 

TOP SERIÁLY & FILMY

1. Two Broke Girls (CBS) - tak tento sitcom si ma jednoducho získal. Až príliš "true story" ... 

2. Volver - Penelope Cruz je jednoznačne moja obľúbená španielska herečka a vo filme Volver proste hviezdila. Rovnako ako vo Vicky Cristine Barcelone... Como lo sabía! Ďakujem za odporúčania :-)

3. Black Swan - opäť jeden oscarovo-nominovaný film, tentokrát s Natalie Portman - myslím, že konečne dokázal, že aj balet môže byť pekný

TOP CESTOVATEĽSKÉ ZÁŽITKY

1. Čína (Peking, Šanghaj) - ďakujem W&C za sprostredkovanie tohto pracovného "výletu", opäť ďalšia krajina, ktorá mi prirástla k srdcu :o) 

2. Omán - luxus a bieda na jednom mieste (?) 

3. Kolumbia - beautiful weather all year long in Cartagena de Indias

PREDSAVZATIA NA ROK 2012

... A teraz prichádza najočakávanejšia kategória, ktorá by sa mala volať "predsavzatia a plány", no slovíčko "plány" radšej vyškrtávam, pretože tento rok som sa akosi presvedčila, že "človek mieni, Pán Boh mení...". Tak poďme pekne od začiatku:

- This is everything I ever wanted to do... preto chcem aj naďalej pokračovať vo svojej úžasnej práci, ktorá ma napĺňa energiou... 

- To be "zen" at all times... život je výzva. A výzvy na nás číhajú neustále, a preto by sme sa ich mali chopiť... lepšie neskoro, ako nikdy.

- Study, study, study: v roku 2012 ešte chcem začať štúdium posledných troch rokov na Columbia University na ceste k MBA titulu.

- Travel, travel, travel: zúfalo potrebujem nejaké nové exotické destinácie - a čo tak splniť si dlhoročný sen a navštíviť konečne Nový Zéland?

- Speak, speak, speak: Takisto sa potrebujem zdokonaliť vo francúzštine a nórčine, tak nech mi v tom Boh pomáha! :o) 

- A napokon... tešiť sa z maličkostí, žiť pre prítomnosť, inšpirovať sa a byť inšpiráciou!

2011 in 3 words: learned a lot

thankful for everything

Predvianočný víkend na West End Ave

Je sobota 10-teho, zajtra mám narodeniny, pozajtra je veľká koncoročná porada vo White&Case... o dva týždne sú Vianoce.

Práve sme sa vrátili z malého výletu - cestovali sme asi hodinku vlakom smerom "Upstate" v rámci honu na vianočné stromčeky :) Don't get me wrong - spolu s Philom a Eileen sme vyberali ten najkrajší vianočný stromček v "tree farm". Neviem, či to nefunguje aj niekde na Slovensku, ale v Amerike je to tak, že existujú takéto veľké "stromové farmy", kde sa sami prechádzate vo veľkom areáli plnom stromčekov a napokon si vypílite ten, ktorý sa vám páči najviac.


Áno, viem, mám také-trochu ekologické cítenie, ale na Vianoce proste vždy musím mať živý stromček - tá vôňa je proste úžasná! A koniec koncov - ten stromček bol zasadený preto, aby raz o niekoľko rokov bol použitý ako vianočný, takže až také veľké výčitky svedomia nemám! :)


Naspäť sme ho opäť niesli vlakom - klasifikovaný ako "nadrozmerná batožina" a momentálne už stojí na balkóne u Phila a Eileen, nakoľko my po novom balkón nemáme :) A plánujem ho ozdobiť niekedy cez týždeň, i keď odchádzame už 17-teho a vraciame sa až 28-eho. Myslím si, že mám geneticky dané milovať Vianoce (díky, mami! :)), takže si neviem predstaviť Vianoce bez vianočného stromčeka - a to hocikde na svete, či na Slovensku, či v New Yorku...


Keď sme sa vracali z Penn Station, ešte sme sa zastavili v Starbuckse - a koho som tam nestretla??? ... Predsa Zuzi Farkaš z Philadelphie! Nechápem, aká náhoda toto musela byť, no každopádne sme parádne pokecali (proste som sa zabudla v čase, čo sa mne tak často nestáva :D), tak sa snáď čoskoro uvidíme vo Philly... alebo v DC.... alebo v New Yorku! Človeka proste poteší, keď v cudzine stretne niekoho známeho...


No a momentálne už sedím v našej útulnej obývačke (konečne zbavenej zvyškov sťahovania), zabalená v deke, s čajom v ruke a pozerám sa, čo sa deje za oknom... myslím, že už ma prepadáva tá nostalgická koncoročná atmosféra a to ešte neboli ani Vianoce! 


Zajtra máme oficiálnu "welcome party" - v chladničke sa už chladí šampanské :) Chystám ešte objednať 2 obrovské pizze - half mushrooms, half pepperoni a bude tradičná americká párty! :) Pozvali sme snáď všetkých - už teraz si neviem predstaviť, ako sa narveme do tohto bytíku...

No a v pondelok je firemná koncoročná porada - od 9a do 2p, tak sa tam snáď unudím k smrti... každopádne po tom mám naplánované veľké nakupovanie, tak uvidíme, či z toho niečo bude... :)

A moje predsavzatie do roku 2012 bude zrejme chodiť pravidelnejšie do fitness centra - už som tam snáď mesiac nebola... rozmýšľala som aj nad variantom chodiť behať ráno o 5-tej, no teraz v zime je ešte tma a Riverside Park nie je zase tak bezpečné miesto :D Snáď v lete :)

Záver - záverom: Tento článok bol ilustrovaný ešte niekoľkými fotkami nášho skvelého apartmánu - a to konkrétne pre veľký úspech prvých fotiek :). Ozvem sa čoskoro...

Prosím si nájsť duchovné bohatstvo!

V každom prípade - konečne je už po veľkom sťahovaní a sme oficiálne zabývaní!

To som si povedala včera večer, po skončení celej tejto veľkej (neplánovanej) sťahovacej odysei... Neplánovanej preto, že som si v jedno krásne októbrové ráno sedela v našom prťavom bytíku na Upper West Side a tlačila raňajky s drahým, keď mi zavolala prenajímateľka nášho bytu, že nám nepredĺži zmluvu, pretože do nášho (teraz už bývalého) bytu príde bývať jej sestra z Bostonu.

Bolo to prekvapenie, ale napokon sa všetko oplatilo a našli sme nádherný byt len o tri ulice vyššie - na 85-tej Západnej ulici. Je to len kúsok od Riverside Parku - prakticky takmer priamo na Riverside Drive.

V každom prípade - vždy, keď si myslím, že máme len nejakých 5 kufrov a trošku kuchyne s kúpeľňou, vykľuje sa z toho sťahovanie z piatka na sobotu... zo soboty na nedeľu a z nedele na pondelok!

Takže včera večer sme si Brooke, Phil a Eileen, ja a môj drahý vysilení povedali, že nabudúce už len poprosím Brooke, aby pustila plyn, potom vyjdeme pred dom a ja len škrtnem zápalkou :)

A rozhodne potrebujem byť väčší materialista... duchovné bohatstvo sa prenáša oveľa ľahšie, ako to materiálne :o) Lenže ako som spomínala - všetko nám to úplne stálo za to!

Takže - ako náš nový bytík vyzerá? ... V prvom rade je väčší - asi o 8 metrov štvorcových. Obrázky použité v tomto mojom článku sú ešte z prvého dňa sťahovania - naša je len sedačka a stolík, všetky ostatné veci vrátane skriniek, televízora a dokonca aj obrazov, sú ešte od predchádzajúcich nájomníkov - tí sa totiž tiež sťahovali len deň pred nami a zároveň v ráno TOHO osudového dňa, keď sme my sťahovanie začali :)

Takže čo sa mi páči je obývačka - je oveľa väčšia a má 4 veľké okná a veľké okná boli vždy môj sen :o). Takisto má veľké parapety (priestor pre kopu kvetín) a svetlé parkety. Nevýhodou je snáď asi len kuchyňa, ktoré je trošku menšia a úplne zastrčená "za", resp. "pred" obývačkou.

Takisto tam máme chodbu so skvelou vecou - roldorom. A práve tam našli miesto všetky moje topánočky a zbytočnosti z predchádzajúceho bytu :D Momentálne tam tiež skladujem - ale to je tajomstvo :))) - vianočné darčeky, ktoré plánujem zobrať na Slovensko.

No a potom máme aj spálňu a kúpeľňu - v približne takých istých rozmeroch ako v predchádzajúcom byte. Takže ako hovorím - spokojnosť veľká V RÁMCI MOŽNOSTÍ. Svoje ideálne bývanie si, samozrejme, predstavujem inak, no to (zatiaľ) nie je v našej cenovej relácií (a tak skoro ani nebude :)). Čo sa mi možno na newyorských bytoch nepáči, je to, že sú hrozne "členité"... čiže úzke chodbičky, veľa "zastrčených" miestností", ale myslím si, že v našom aktuálnom byte je to v celkom príjemnej rovnováhe s veľkou obývačkou.

Čo je nové inak u vás na Slovensku? :) ... Počula som, že Zuzka a spol. by sa radi chystali na návštevu v januári, no bohužiaľ neviem, či mi to termínovo sadne, pretože tam mám týždňovú služobku Sankt Petersburg - Moskva a koncom januára by som ešte chcela aj dovolenku v nejakej poriadne horúcej krajine (kde budem konečne 5 dní ležať na Slnku a nič iné nerobiť).

Ďalšie odkazy...

Klárika a smer Praha = Verím, že ma budete informovať, čo je nové s pani K. - som zvedavá! :)

Barborka a smer Záhorská Bystrica = Minule som bola na ambasáde vo Washingtone - gotta come in here! :D

Takže záverom snáď len "Veselé Vianoce" - 11 days left a moja vianočná dovolenka začína! :)

One year on...

Pokračujem po dlhšej pauze a hneď s nadpisom "One year on...", pretože dnes je to presne 1 rok od štartu môjho nového života - resp. od oficiálneho podpísania zmluvy s W&C LLP (známe ako "zmluva s diablom" :o)).

Nechcem to nejak podrobne analyzovať (to totiž budem robiť na Silvestra), skôr by odo mňa bežný čitateľ (čiže rodina a spol. :D) čakal nejaké zhrnutie...

Sťahujeme sa! ... Áno, už tento víkend. Ale nie ďaleko - len o 3 ulice vyššie, takže taká veľká zmena to nebude. Každopádne sa celkom teším - budeme mať nádherný (a aj trochu väčší) apartmán len kúsok od Riverside Drive, čiže kúsok od nádherného Riverside Parku s výhľadom na rieku Hudson. Už sme do sťahovania zapriahli Phila a Eileen (požičajú auto) a takisto aj Brooke a Deb (požičajú ruky :o))... čo už - čím viac rúk, tým rýchlejšie to bude.

Zuzi, Klárika, rodinka a spol. - všetkým vám Roman posielal emaily s novou adresou, tak si ju niekde zapíšte za uši, lebo už minule s tým boli problémy... :o)

Inak nič nové - včera som robila "split shift" od 7-ej do 17-tej, mám to teraz tak cca každé tri týždne - najbližšie až v novom roku, našťastie! :o) Od leta som bola 3 a pol týždňa na služobke v Pekingu a potom aj týždeň v Hong Kongu - Ázia je úžasná a hrozne sa mi páči, že ma tam stále posielajú. Najbližšie ma koncom januára čaká týždeň v Petrohrade a Moskve (z čoho som úplne mimo - St. Petersburg je pre mňa úplný "TOP" - už teraz sa teším na Nevskij prospekt, na Petrodvorec, na dvíhajúce sa mosty na Neve...). A niekedy počas prvých dvoch zimných mesiacov by sme ešte radi s Romanom skočili niekde za slnkom - tj. niekde do UAE, zrejme Abu Dhabi... najmä skočiť pozrieť moju drahú kamarátku Katku Š., s ktorou som sa už asi rok nevidela... uvidíme :o)

V novembri sme boli na krátkej dovolenke v Kolumbii - na Ivkino odporúčanie :o) A strávili sme tam 5 dní v nádhernej Cartagene de Indias pri pobreží a 2 dni v hlavnom meste Bogota (ktoré je asi vo výške Gerlachovského štítu). Krajina je to fakt nádherná - myslím, že všetky tie povesti o Južnej Amerike sú už dávno neaktuálne.

17.decembra odchádzam späť na Slovensko, vážení a milí! :o) Už sa teším na 12 dní Vianoc, ktoré začnú už čoskoro mojimi šialenými nákupmi na viedenskej Mariahilferstrasse! :D A potom chcem zvolať celú rodinu na veľkú štedrú večeru 24.decembra a budem mať totálny pokoj - žiadne telefóny, žiadna práca, žiaden makeup.

Brooke (kolegyňa z "tímu Brooke") má už zo mňa srandu - na poličku nášho "týmu B" (Bety & Borja) sme si totiž vylepili 24 nádherných pestrofarebných papierikov, pričom každý deň jeden stŕhame a odrátavame dni do Vianoc :o) A bolo to vlastne len včera ráno, čo moja executive supervisor-ka Angie Massie prišla do roboty s plnou táckou cupcakes! :D Yummy! :o)

Dnes pracujem do druhej, akurát som prišla z našej tradičnej piatkovej redakčnej porady a pripravujem si veci na Closing Session (veľká porada vždy v piatok, na ktorej sa zúčastňuje celá firma (okolo 500 ľudí) a vyhodnocuje sa celých 5 dní).

Tak držte palce pri sťahovaní! :o)
 (dopĺňam fotky z Cartageny - mestské opevnenie a náš úžasný hotel, v ktorom sme bývali na 14.poschodí)

4th of July, Európa a iné záležitosti :o)

Vrátim sa ešte k 4th of July - najväčší americký sviatok, kedy sa všetci sťahujú na víkendy k moru alebo do hôr, a nijak inak tomu nebolo ani tento rok...

Musím sa priznať, že to bol môj prvý 4.júl v Amerike, takže s týmto sviatkom nemám veľa skúsenosti (a určite ho neoslavujem), ale bolo to proste príjemné! So zopár priateľmi sme sa vybrali na predĺžený víkend na Rhode Island, konkrétne na chatu v blízkosti mesta Providence. Ja a R., susedia Phil a Eileen a ešte pár z Washingtonu, ktorý som stretla v novembri minulého roka a odvtedy sme sa videli len zriedka.

Moja najlepšia fotka :o) Eiffelovka a spln.

Providence je skvelé mesto - strávili sme tam niekoľko hodín nakupovaním a potom sa už išlo mimo mesta, kde sme sa poväčšine kúpali v jazere (áno, Bety sa kúpala v jazere, i keď to nikdy predtým nerobila, lebo má strach z morských (resp. jazerných) živočíchov :D) alebo mali skvelý piknik na lúke. Večer sa potom konalo BBQ, na ktoré prišli aj moja spriaznená americká duša, bývalá spolužiačka zo Slovenska a kamarátka Anička aj s priateľom z Philadelphie.

Taký bol 4.júl... no a dnes je 23.júl a nachádzam sa konečne doma, po dvojtýždňovom turné po európskych mestách. Navštívili sme Štokholm, Kodaň, Lľubljanu a Paríž, odkiaľ sme potom leteli do našej pobočky v Los Angeles.

Toto "turné" malo za úlohu promovať náš "freedom project" a musím povedať, že sa to maximálne vydarilo! Zahŕňalo to stretnutia s ľuďmi na výkonných pozíciách miestnych humanitárnych organizácií, ale aj rozdávanie letákov na hlavných námestiach. Štokholm bol skvelý, tam sa nám podarilo nadviazať dlhodobú spoluprácu s miestnou kanceláriou OSN, v Kodani celý deň pršalo, takže vonku sa toho veľa nedalo robiť, ale inak bolo super... no a Ľubljana sa mi tiež mimoriadne páčila, pretože Slovinci sú predsa "naši tretí bratia" :D (za druhých bratov rátam Čechov, ak nikto nemá námietky :o)).

Absolvovali sme prehliadku Starého mesta, potom sme mali dve stretnutia s predstaviteľmi miestnych organizácií a napokon len veľmi krátke nákupy v nákupnom centre. Potom nás čakal let do Paríža.

Až dnes som sa dozvedela, že tento freedom project bude napokon z Paríža presunutý do hlavnej centrály v New Yorku, takže nebudem musieť cestovať na nespočetné služobné cesty, i keď Paríž je nepochybne nádherné mesto. Namiesto toho budeme mať teraz niekoľko mesiacov pauzu, čo je pre mňa čas venovať sa iným projektom. Druhú fázu "freedom projectu" potom začneme niekedy koncom roka (to sú zatiaľ len povery, ktoré som začula na chodbách našej newyorskej centrály White & Case :o)

Ešte sa vrátim k Los Angeles - bola to moja prvá návšteva tohto mesta a druhá návšteva Kalifornie vôbec (v San Fran som bola pred pár mesiacmi - tiež služobne) a musím povedať, že mesto ako-také ma neočarilo tak, ako San Francisco! A neviem prečo, ale je to zvláštne! :o) San Fran sú proste parky a kopce, električky preháňajúce sa po strmých svahoch a Golden Gate... nevadí, ja som svoje srdce zapredala Manhattanu na druhom konci Ameriky :D

Na ceste späť z LA do New Yorku sa však náš let stal takou malou nechcenou návštevou mesta Baltimore... kvôli nejakému technickému dôvodu naše lietadlo totiž nemohlo pristáť na JFK v New Yorku, a tak bol lete presmerovaný do Baltimore. Tam sme strávili vyše dve hodiny, kým sme konečne dostali povolenie na opätovný odlet a s asi trojhodinovým meškaním som napokon priletela do New Yorku včera o deviatej večer.

Ako vravím - nechcený výlet... hlavne, keď ste dva týždne boli v Európe a už sa tešíte domov. Nevadí, vlastne som rada, že som tam bola, mám o zážitok viac! :D Budem sa teraz ozývať častejšie počas nasledujúcich dní a týždňov a mesiacov a ... :o)

Späť doma... for a while!

Som späť na Slovensku (s diakritickým počítačom), konečne vyspatá, zdravá a šťastná... ale poďme do minulosti. Čo nové v práci?

Vo White & Case sa pripravuje nový "freedom project" v spolupráci s UNHRC, v júli ideme na turné po európskych veľkomestách, kde budeme ľuďom (aj) rozdávať letáky o tom, čo robíme :D Dostala som za úlohu preložiť to do taliančiny a už sa mi to aj (úspešne) podarilo :o) (či úspešne - to musí zhodnotiť vedenie :D)

Kolega z práce išiel na dovolenku do Čile - áno, práve tam, kde posledne vybuchla tá sopka, tak dúfame, že sa späť vráti v pohode. Inak nič... R. vo svojej práci úspešne zložil skúšky, pracuje ako personal banker na Times Square, kde sa každý deň po práci stretávame... takmer.

Potom ma slečna I. vzala na nákupy - potrebujem totiž viac "seriózneho" oblečenia (čiže menej tričiek s ružovým nápisom "I LOVE NY", " I LOVE PARIS" a "I LOVE LONDON" :D). A prekvapivo bol náš nákupný maratón úspešný - skončilo to niekoľkými slušivými sukňami (pod kolená :D) z obchodíku značky ZARA (totižto Pipa Middleton a jej sestra Vojvodkyňa vraj nakupovali v Zare! :D).

Čítam knižku Vaška Havla, čo som si asi pred mesiacom kúpila v Barns & Noble. Práve píše o tom, ako bol v apríli 2005 na návšteve vo Washingtone.... čo ma hneď prenieslo do časov, keď moja drahá sesternica Barborka pracovala na ambasáde práve vo Washingtone a potom nám volala na Slovensko, že tam práve bol Václav Havel s Dášou.

Odvtedy ubehlo šesť rokov - Havel knihu vydal, ľudia si ju kupujú doma v Česku, na Slovensku, v zahraničí ako ja. Život je zvláštny! Krásny a magický....

No a v utorok večer sme odchádzali na letisko, smer Slovensko. R. má promócie v pondelok, ja v utorok - vskutku príjemné načasovanie, všakže? :o) Bohužiaľ mám dovolenku len na 7 dní, takže hneď po promóciách odchádzam späť - Vienna - Paris - New York.

Kvôli bujarej doprave sme asi hodinu hľadali náš terminál a keď sme ho konečne našli a dostali sa k prepážke letu do Paríža, tam sme zažili poriadny kultúrny šok!

Keď pani (resp. slečna) za pultom uvidela naše pasy, hneď vyhŕkla "Můžu s vami teda vyprávět česky/slovensky?". Ľubozvučná čeština (kidding, neviem, ako znie ľubozvučná čeština...) ovalila môj mozog.

A tak som jej odpovedala neslovensky: "Yeah".
"Podívejte se na tenhle obrázek. Nemáte v kufru nic takovýho - farby, laky...," uisťovala sa.
"Nou," odpovedal jej pre istotu R.

No nečudujte sa, angličtina nám (myslím) obom len za tých 30 pouhých dní vygumovala mozgy, a tak nám chvíľu trvalo sa jej opýtať, či je z Česka. Veľmi nečakane nám na to odpovedala "Ano" a nechala pozdravovať všechny doma. Tak vás teda pozdravujem: Milá, krátkovlasá blondýna z Česka žijúca v New Yorku vás pozdravuje. (Btw, R. si stihol vypýtať jej Facebook, takže sa plánujeme s touto Češkou žijúcou v Zámorí možno ešte niekedy v budúcnosti stretnúť)

Prileteli sme do Paríža, kde nás letušky hneď oslovovali "Bonžúr, bianvenui a Parí". Tam sme čakali takmer tri hodiny na let do Viedne - ledva sme sa stihli premiestniť do druhého terminálu a hneď sme nastupovali do lietadla smer Slovensko.

A tak sme už druhý deň tu. Ja viem, bola som v Amerike zatiaľ len 30 consecutive dní, ale je to zvláštny pocit. Najviac mi totiž budú chýbať ľudia, ktorých mám rada. A tých si do Ameriky neprenesiem (OK, môžete lamentovať, že predsa existuje Skype :D). Je to fakt zvláštne...

Co je nove?

Ako ste si vsimli, pisem bez diakritiky... totalne sa mi pokazil slovensky notebook, takze musim najst nejaku adekvatnu nahradu - este neviem, ci ho kupim na Slovensku alebo v Amerike, ale kazdopadne na nom musi byt diakritika k dispozicii :)

Odkedy som sa vratila z patdnovej sluzobnej cesty z Omanu, udialo sa vela veci... V prvom rade som si vsak uvedomila, ze tato horuca krajina na juhu Arabaksheo polostrova je naozaj carovna! A urcite sa tam raz musim vratit.

Anyway... premiestnime sa na 82.ulicu na Manhattan a tam najdeme dvoch stastnych ludi, ktori si ziju pokojny zivot vo velkomeste. V piatok nam napriklad bol UPSkou doruceny balik s vecami zo Slovenska - tie vyse mesiaca plavali cez Atlantik a konecne dorazili... mile zvitanie! :)

Piatok bol velmi prijemny - po praci sme s R. o pol piatej stretli na Times Square, najskor sme sli do fitness centra a potom sme u nas usporaduvali taku malu grill party so susedmi Philom a Eileen a zopar americkymi priatelmi vratane Anicky - mojej americkej spriaznenej duse, ktora uz tri roky zije vo Philadelphii (chodili sme spolu na strednu v Blave), takze teraz sa pomerne casto navstevujeme.

Ked sme prisli domov, slecna Eileen pre nas pripravila obrovsku misu kuskusu dekorovaneho s ananasmi na okrajoch a na grile uz bola kukurica (milujem kukuricu!) a potom aj nejake maso (co ma az tak nezaujimalo :D).

Mali sme skvely vecer - clovek by ani nebol povedal, ze sa nachadza v rusnom New Yorku. Na dalsi den sme sa isli prejst po susedstve, popozerali sme vsetky male domceky, obchody, restiky, vinne bary, az sme si napokon sadli na pizzu v restike kusok od nas (pocula som, ze aj nemecky moderator Steven Gatjen ma v NY restauraciu, ale este som ju neobjavila... je totiz na druhom konci mesta).

V praci je toho vela noveho - polovica mojho timu odisla na sluzobku do Kuala Lumpuru, takze som osamela... ale to, samozrejme, neznamena, ze nemam co robit.

Vcera som bola na nohach uz od 4:50am, do prace som dorazila kratko po pol siestej. A ku podivu tam bolo rusno. Museli sme totiz pripravovat veci  na majovy kongres, kde sa diskutovalo o vsetkych veciach za mesiac maj. Taketo "kongresy" sa konaju kazdomesacne, ale toto bol prvy, na ktorom som sa oficialne zucastnila.

Co je este nove? Hmm... kolega isiel na dovolenku na Portoriko - prave je tam Obama v ramci svojej "predvolebnej kampane". Uz vcera vecer sa napriklad konala prva prezidentska debata v New Hampshire, konkretne medzi republikanskymi kandidatmi, i ked vela z toho som nevidela.

Moj projekt pre UNHRC bol preradeny do parizskej pobocky, takze v tomto nadhernom meste zrejme zazijem dost casu - v najblizsich mesiacoch. Konkretny termin zatial neviem, pocula som o zaciatku jula, no kedze mam dovolenku a vo White & Case LLP vsetky veci trvaju dlhsie ako sa ocakava, zrejme sa to cele zacne v auguste alebo septembri. A musim povedat, ze sa tesim!

Kvoli Parizu som sa zatial nezavazne prihlasila do intenzivneho francuzskeho kurzu, nakolko sa francuzstinu ucim este len rok, co je na serioznu komunikaciu velmi maaalo. Takze uvidime, co to da...

Baj d wej - hovorit nemecky v Amerike je obrovska vyhoda, pretoze najst Americana, ktory tymto jazykom hovori, by bola zrejme veeelka nahoda (v podstate kazdy American hovoriaci cudzim jazykom je kulturnou zahadou). Na moj inzerat uz reagovala jedna Polka, ktora zije v New Yorku zopar rokov a o niekolko rokov vraj planuje odist naspat do Europy - zrejme do Mnichova alebo Berlina -, takze ju budem ucit nemecky. Zatial neviem o svojom pedagogickom talente, takze uvidime, ale tesim sa! :)

OK, musim koncit... promocie mam presne o dva tyzdne, takze uz o tyzden letim na Slovensko a nasledne do Prahy oficialne ukoncit moje studium prava na univerzite. Ohlasim sa! :)

Májové popoludnie

Myslím, že to bola slečna Svetra, kto odo mňa chcel, aby som načrtla svoj "typický pracovný deň". Som tu ešte príliš krátko na to, aby som mohla posúdiť "typický deň", no pokúsim sa o to:

V práci mám byť zväčša na 8.00, príp. 8.30, takže vstávam väčšinou o 6.00 a takzvané "líčiace procedúry" s rannou hygienou mi trvajú asi 20 minút. Potom ma čakajú raňajky. Doslova zbožňujem newyorské raňajky! A hlavne milujem dni, keď lúče vychádzajúceho slnka pretínajú žalúzie našej kuchynky. K tomu si väčšinou otvorím okno z ulice, aby som začula, či to vonku vôbec žije! :D Táto kombinácia slnečných lúčov a ranného ruchu vo mne vyvoláva eufóriu. K tej sa, samozrejme, ešte pridá čerstvé ranné pečivo, ktoré mi R. väčšinou prinesie zo potravín, ktoré máme hneď za rohom. Takže... komu je lepšie? :o)

Cesta do práce zo 82. ulice na 46. ulicu by mi trvala (ak by som šla pešo) takmer hodinu. K metru prejdem na Broadway o tri bloky nižšie - stanica sa volá 79th Street B-way. Odtiaľ mi idú vlakové linky 1 a 2 a stoja priamo na Times Square. Odtiaľ prejdem zase jeden blok na 6-tu Avenue a potom ďalšie dva bloky na 46. ulicu. Celá táto procedúra je niekedy zdĺhavá a závisí od toho, v akom časovom intervale sa mi podarí "chytiť metro". Ráno však vlaky chodia priemerne každých 5 minút, takže väčšinou nie je problém.

Ak mám čas, zastavím sa ešte v Starbuckse na ranné kafé - zoberiem ho so sebou na takej tej kawaidnej plastovej podložke, kde sa zmestia hneď 4 poháre. A ak mám ešte viac času, zastavím sa aj v Subwayi (teraz mám na myslí fastfood, nie metro) po nejaký šalát na obed. A to si už pripadám ako typická Američanka - ktorou som v týchto veciach nikdy nechcela byť. Všetci Američania sa totiž napchávajú takýmito zaručene "nízkokalorickými" jedlami z preplnených fastfoodov, no pre istotu pijú veľmi "diétnu" Diet Coke! Ale na jedlo si nesťažujem, na Broadwayi dve ulice smerom dole od nášho nového bytu sme našli super reštauráciu, kam si väčšinou zájdeme so susedmi Philom a Eileen.

Obednú prestávku mám väčšinou od 12.00 do 13.00, takže idem buď so slečnou I. do nejakej blízkej reštaurácie, alebo si tie naše "nízkokalorické jedlá" z fastfoodov spapáme v akejsi "firemnej reštike", z ktorej je skvelý výhľad na 6-tu Avenue. Prípadne sa stretnem so slečnami Deb alebo Eileen, ak sa nám NÁHODOU naše obedné prestávky prekrývajú. Poprípade sa venujem aj vypisovaniu diára - ešte na Slovensku som si v Panta Rhei kúpila taký chutný diár - "o veľkosti" ani malý, ani veľký, pretože pamätať si všetky tie termíny jednoducho nie je možné...

V práci zväčša končím o 16.00 a to sa už buď stretávam s Romanom na Times Square alebo zamierim domov :o) Okrem newyorských rán milujem aj popoludnia v tomto meste! Väčšinou si totiž vyjdeme do nádherného Central alebo Riverside Parku, ktorý je proste iný svet... Iný, ale New Yorčania sú naň obzvlášť hrdí. Prípadne - ďalšia z častých možností - idem do fitness centra (snažím sa chodiť 3x do týždňa, ale nie vždy to vychádza) a večer si niekedy zájdeme o blok ďalej na chutnú večeru na Broadway.

Jednoducho... stávajú sa z nás iní ľudia. Nie Slováci, ktorí majú nový víkendový šport - behanie po nákupných centrách (ale nie po obchodoch, ale po chodbách! Veď si to všimnite - v obchodoch nikto nie je (iba predavačky, LOL! :D), pretože väčšina ľudí sa prechádza po chodbách). Tí Slováci, ktorí stále len frflú a nič neurobia (tvária sa, že trpia, haha!). To je ale rozsiahla téma. New York je jedna veľká zmes ľudí - dokonca mám pocit, že všetci sa tu viac "podržia" -VIAC ako na Slovensku či kdekoľvek inde. Proste sú viac súdržní... a užívajú si život.

Po takomto zvyčajne nádhernom, ale aj nádherne vyčerpávajúcom dni si ľahnem do postele s tým, že aj tento deň stál za to a som vďačná za všetko, čo sa v ňom udialo.

Bety.

Daždivé popoludnie na Amsterdam Avenue...

Prší...

Tak striedavo - raz zamračené, raz búrka - už asi tri dni! (OK, dnes ráno bolo celkom pekne :D) Ale naše sťahovanie, našťastie, prebehlo celkom úspešne! Takže najskôr aktuálna situácia pre niektorých... ehm, nezainteresovaných (slečna Svetra a smer Univerzita Komenského :D).

Stále pracujem vo White & Case - zatiaľ len v skúšobnej dobe ako stážistka. To znamená, že moja práca je naozaj nárazová - v jeden deň pracujem na projekte pre OSN, v druhý zase na niečom úplne inom. V podstate väčšinou pracujem od 8.00 do 16.00, vždy po približne troch týždňoch mám jeden alebo dva dni voľna.

Bývanie mi doteraz poskytla slečna Zdenka, za čo som jej NESMIERNE VĎAČNÁ! Odkedy sme sa nasťahovali do susedstva, chodia nám do schránky rôzne ponuky (haha, až dve zatiaľ prišli :D) typu "Welcome to the neighborhood, make yourself comfortable...", takže sa na tom pomerne dosť zabávam. Mám objednaný "Time" a "Economist", čo som získala za skvelé predplatné a ušetrila na tom asi 80 dolárov. Nekúp to! :o)

A teraz o našom vlastnom bývaní - je to asi v strede Upper West Side - 82. Západná ulica medzi Amsterdam Ave. a Broadwayom. Poloha je skvelá - máme blízko reštiky, potraviny, dokonca hneď oproti je rímskokatolícky kostol! :D

Byt je síce malý, ale útulný - keďže je na vyvýšenom prízemí, smerom "do dvora" máme dokonca aj malú terasu! (čo je fakt nezvyčajné na manhattanské pomery) Potom máme obývačku, kuchynský kút a jednu izbu, čiže je to v podstate klasický slovenský dvojizbový byt.

Väčšina zariadenia tu ostala, niečo sa chystáme vymeniť a niečo necháme. Už v marci som objednala stolík do obývačky - včera mi ho konečne doručili UPS-kou (a bol v celom stave! :D Žiadne hororové scenáre ako obité rohy...). Okrem toho čakáme na veci z Európy (mali by prísť asi o týždeň - dva) a nejakú elektroniku ešte dokúpime, nakoľko tu je to o dosť lacnejšie.

Newyorské ulice. To je kapitola sama o sebe. Na to, aký je New York drahý, sa dá na uliciach kúpiť naozaj VŠETKO! Na každom rohu tu predávajú lacné a originálne veci - drahé parfémy, značkové okuliare, kožené peňaženky, kašmírové šaty... a samozrejme aj obrazy New Yorku. Už som ich toľko pokúpila, že ma poštovné na Slovensko bude stáť viac ako samotný nákup! :D

... a! Takmer som zabudla! Máme hrozne milých susedov Phila a Eillen - sú to dvaja mladí ľudia - Phil je z Texasu a Eilleen je rodáčka z Washingtonu. Takže okruh mojich "amerických priateľov" sa rozrastá - slečnu Deb som napríklad spoznala v White & Case (ako zákazníčku) a slečnu Brooke tiež vo White & Case (tentokrát ako zamestnankyňu).

Cez víkend idem pracovne do Detroitu (iba včera som sa to dozvedela) - na nejaký business meeting a potom pracovný obed s partnerskou firmou - vraciam sa v pondelok popoludní, takže už sa teším :o)

Nalogujem vám sem ešte zopár foto nášho "apartmánu" a potom idem popísať nejaké individuálne emaily :o) See you then!

Everything is DONE!

Všetko je vybavené! :o)

Počas posledného mesiaca som sa učila na štátnice (ako divá, vážne :D) a sen sa 9. a 10.mája stal skutočnosťou - už je zo mňa (neoficiálne) nebezpečná titulovaná žena :D

Znova sa to tu rozbehne :o) V sobotu odlietam - smer Amerika!

Cesta New Yorkom

Musím sa priznať, že tento článok som už asi pred mesiacom sľúbila vernému čitateľovi Ivovi a je mi ľúto, že svoje sľuby plním až teraz, ale mám fakt veľa práce. Takže dnes vás beriem na krátky výlet ulicami New Yorku.

Dovoľujem si upozorniť, že všetky fotky sú v pôvodnej veľkosti a pochádzajú z môjho archívu z rokov 2009 - 2011! :o)

Keď sa odveziete metrom až na úplný "začiatok" Manhattanu, okrem Financial Districtu tam nájdete aj Little Italy - teda štvrť plnú Talianov. Práve tu sa nachádzajú najlepšie talianske reštaurácie v meste - osobne som navštívila túto. (a bola vynikajúca, samozrejme! :D) Táto štvrť ma priťahuje svojou ľudskosťou a pohostinnosťou a samozrejme charizmou a temperamentov skutočných Talianov, ktorých tu však až tak ľahko nenájdete. Ak však zájdete o kúsok ďalej - do Chinatownu, to je už úplne iný svet... 

V tej "prednej časti" Manhattanu sa nachádza aj táto budova, ktorá sa nazýva Woolworth Building a možno si ju mnohí pamätáte ako sídlo Meade Publications zo seriálu Ugly Betty. V skutočnosti je však sídlom firmy Cass Gilbert a má 57.poschodí. Budova bola postavená v roku 1913 a niekoľko desaťročí patrila medzi najvyššie budovy v celých Spojených Štátoch.

Od vysokej budovy k ešte vyššej. Empire State Bulding sa nachádza na Západnej 34.ulici a má 102.poschodí. Niekoľkokrát bola "nominovaná" v kategórií Najvyššia newyorská budova a po páde World Trade Center sa stala opäť najvyššou budovou v meste.

Tak táto budova je v celom meste ako päsť na oko. Nachádza sa na 51.ulici a je to dosť smiešne... Smiešne v zmysle, že je to jediná "stará" budova medzi všetkými tými výškovými "novými". Americká história siaha ledva 500 rokov do minulosti a táto budova bola postavená niekedy medzi rokmi 1858 - 78. Čiže nie až tak dávno, haha! :D Je sídlom nejakej cirkvi, vnútri som ešte nebola, tak neviem...

Grand Central Terminal - snáď jedna z mála železničných staníc na svete, na ktorú ľudia nechodia len kvôli účelu cestovania, ale aj akejsi "turistiky". Túto obrovskú staničnú halu, nad ktorou visí vlajka Spojených štátov, charakterizuje jedno slovo - veľkolepá. A fakt je! Na niekoľkých úrovniach sa tu nachádza vyše 60 nástupiští - sú však v podzemí, preto by ste vlak na pôde Manhattanu hľadali márne.

Vraciame sa späť na "predný Manhattan". Toto je konkrétne Greenwich Village (to je tá slávna štvrť, v ktorej bývali fiktívni Priatelia). Konkrétne tuto sa jedná o Washington Square Park s "Víťazným oblúkom". Táto štvrť ma priťahuje svojou "domáckosťou" a nespočetným množstvom obytných budov s typickými rebríkmi z balkóna na balkón. Okrem toho tu nájdete aj roztrúsených niekoľko fakúlt Newyorskej univerzity.

86-te poschodie na Rockeffelerovom centre je práve to poschodie, na ktorom sa koná tá slávna "výhliadka". Odtiaľ už máte celé mesto ako na dlani... problém je jeden - v New Yorku je niekoľko takýchto "observation deck". Ďalšou je Empire State Bulding. No keby ste sa pozerali ako by ste chceli, Empire State Building by ste z Rockeffelerovho centra nezhliadli. Výhliadka je totiž smerovaná na opačnú stranu!

Times Square - najznámejšie "námestie na svete". Niekoľko staníc metra obsluhuje tento priestor, ktorým denne prejde nespočetne veľa ľudí (až sa mi nechce hľadať konkrétne číslo). Rozprestiera sa medzi 43. a 48.ulicou a sídlia tu tie najdôležitejšie inštitúcie, vrátane burzy NASDAQ.

Priznám sa, že táto budova si ma získala istou podobnosťou... neviem presne, o čo ide, ale táto budova sa neskutočne podobá na tzv. žehličku (Flariton Building) a zároveň Gringott Banku z Harryho Pottera! :D Takisto sa mi zdá, že tvorcovia seriálu Pushing Daisies sa nechali touto budovou inšpirovať pri tvorení "Pie Hole".

A napokon tu máme sľubovanú "žehličku", čiže Flariton Bld. Bola postavená na trojuholníkovom ostrovčeku, ktorý obklopujú rušné ulice - hneď oproti sa nachádza Madison Square (Garden aj Park). Budova je vysoká 87 metrov a má 22 poschodí - not much... Čo dodať na záver? Snáď len to, že ma to nejak pochytilo a budem pokračovať o) Nabudúce vás zoberiem na výlet newyorskými Avenues a Central Parkom.

O slovenskom trapase na Eurovízií

V utorok, 15.marca sa v Dusseldorfe uskutočnilo žrebovanie poradia oboch semifinále a aj veľkého finále. Išlo teda o to, v akom poradí krajiny vystúpia a k dispozícií bola aj takzvaná "divoká karta". Tú vyhrala vždy prvá krajina, ktorá bola vyžrebovaná a tým pádom si mohla vybrať konkrétne číslo, čiže koľká v poradí chce spievať (samozrejme, že väčšina krajín si vyberala čo najväčšie čísla, pretože keď vystúpia pri konci programu, majú väčšie šance na postup).

Šťastná ruka moderátorky Sabine Heinrich vyžrebovala Slovensko, ktoré vyhralo divokú kartu a mohlo si vybrať umiestnenie (mali sme na výber od prvého do deviateho miesta v poradí). Preto na scénu prišla slovenská delegátka Ľubica Surkošová a práve tam už nastal ten trapas...

ROZHOVOR MEDZI MODERÁTORKOU A DELEGÁTKOU

(prepis do slovenčine)

Judith Rakers, moderátorka: "Zástupca slovenskej delegácie - pani Ľubica prichádza... my sme sa už stretli včera na večeri a povedali ste mi, že by ste si veľmi želali divokú kartu. Takže teraz ju máte!

Pani Ľubica, slovenská delegátka: "Áno, ahojte všetci! ... Takže vy budete...? (bije sa s moderátorkou o mikrofón a nevie, ako sa po anglicky povie "držať mikrofón")..."

Judith Rakers: "Áno, áno...".

Pani Ľubica (nakoniec si zoberie mikrofón do vlastnej ruky): "Takže.... aká bola vlastne vaša otázka?" (totálne zabila! :D)

Judith Rakers: "Ktoré číslo si teda vyberáte? Máte na výber..."

Pani Ľubica: "Takže ja by som si vybrala... (rozmýšľa)... teda my by sme si vybrali číslo 5!"

Judith Rakers: "Prečo práve päťku?"

Pani Ľubica: "Hmm.............., myslíme si, že je to veľmi romantické číslo!" (v sále sa niekto posmešne zasmeje) 

Judith Rakers (aj ona sa zasmeje): "Fíha, veľmi romantické! ... Takže, dohodli ste sa na tom v celej delegácií?"

Pani Ľubica: "Áno, dohodli sme sa na tom s našimi "charming ladies" - Janou a Ildikó a rozhodli sme sa tak preto, lebo toto číslo je spojené s mnohými zaujímavými situáciami v našom živote".

Judith Rakers: "Aha, okej, tak vám želáme veľa šťastia s týmto číslom..."

Pani Ľubica: "Yes, yes..." (pritakáva a za potlesku odchádza) 

NESKôR SA ŽREBUJE PORADOVÉ ČÍSLO NEMECKA

(prepis do slovenčiny)

Judith Rakers, moderátorka: "Takže, Sabine, ja ťa poprosím, aby si vyžrebovala poradové číslo pre našu krajinu, čiže pre Nemecko!"

Sabine Heinrich, druhá moderátorka: (žrebuje a šmátra rukou medzi obálkami s číslami) "Šestnásť!"

Judith Rakers: "Okej, takže šestnásť... to bude naše šťastné číslo! ... Ale päťka je vraj romantické číslo, tak teraz neviem..." (zasmeje sa)

 - - - 

Tak ešte zopár slov na záver...

Samozrejme, že výber poradového čísla nie je úplne najdôležitejší, ale povedzme, že na ňom aspoň trooošku záleží... pretože krajiny s vyšším poradovým číslom majú väčšie šance na postup. 

A keďže slovenská pani delegátka prišla na pódium a vôbec ani len nevedela, čo sa dialo (a následne strelila číslo len tak - prvé, ktoré ju napadlo), dal by sa jej prístup nazvať minimálne neštandardným a neprofesionálnym. Nehovoriac o jej úrovni angličtiny! (nevedela sa ani vykoktať, o výslovnosti ani nehovorím) 

Takže Slovensko v podstate zahodilo šancu vybrať si dobré poradové číslo a tým pádom sa postaralo o ďalší malý škandálik, ktorých máme v tomto ročníku Eurovision na rováši už dosť! :D

Ak by niekto chcel vidieť, ako tento trapas vyzeral v pôvodnom znení, ohláste sa! :o)

Velkommen til Norge!

Oslo po druhé - to bola moja oficiálne druhá návšteva Nórska za účelom návštevy "nórskej vetvy" Romanovej rodiny (je to pomerne veľká rodina žijúca v Nórsku, USA a na Slovensku, takže preto rozdelenie "vetvy" :D).

Do hlavného mesta sme prileteli v piatok večer, okolo 22.00, pričom z Prahy sme odlietali o 19.50. Už len letisko je v Oslo zaujímavé, a to konkrétne tým, že je tu výrazne zastúpený prvok dreva. Väčšinou sa totiž pri obrovských letiskových halách stretávame s veľkými oceľovými konštrukciami. No v Nórsku to neplatí... keďže Nóri chcú dať najavo, že sú na svoj priemysel spracovania dreva hrdí, ukážu to všetkým turistom už na letisku.

V sobotu sa začal náš "Oslo-maratón" skoro... dosť skoro! A to už o siedmej ráno, kedy bola ešte aj poriadna zima... preto sú všetky moje fotky takmer vyľudnené.

Neviem prečo, ale aj inak bolo nórske hlavné mesto v sobotu pomerne "mŕtve" a veľa ľudí sme nenašli ani v centre mesta. Romanova sesternica (volá sa Kjersti - ako nemecké Kerstin) nám však odporúčila návštevu Nórska v máji alebo júni, keď sa všetko prebúdza a teploty sú aspoň ako tak znesiteľné.

Nórske počasie je totiž všeobecne dosť na hlavu... Meteosenzitívni ľudia by tu mali nemalé problémy, nielen kvôli častej zmene počasia, ale aj kvôli charakteru - väčšinou je tu totiž minimálne o 5 stupňov menej ako v Strednej Európe a takmer stále zatiahnuté.

Kráľovský palác v Oslo. Narozdiel od napríklad takého Buckinghamského paláca ho od okolia nechráni žiaden plot. I keď nejaké bezpečnostné opatrenia sa prejavili aj o ôsmej ráno :o) Stále som však mala pocit, že škandinávske národy sú ešte priateľskejšie ako iné národy v Európe, či dokonca v Amerike.

Malá panoráma mesta z budovy Nórskej štátnej opery. Oslo má viac ako pol milióna obyvateľov, no približne takú istú rozlohu ako Praha (čiže je tu podstatne menšia hustota obyvateľov). 

Oslo je mimo iného výnimočné aj tým, že si stačí vyjsť kúsok z centra a budete si pripadať ako v inej krajine - s množstvom zelene a minimum áut. Keď sa však vrátite do centra, natrafíte na hlavnú nákupnú ulicu Bogstadvaien, ktorá končí až pri kráľovských záhradách (áno, aj pred nórskym kráľovským palácom sa striedajú stráže, tak ako v Londýne, no my sme to šťastie nemali).

Odtiaľ to už nie je ďaleko do prístavu, z ktorého je skvelý výhľad na stredovekú pevnosť Akershus, v ktorej kedysi dávno-pradávno sídlili nórski králi. Dnes sú tam múzeá (vnútri sme neboli).

Blízko prístavu takisto nájdete aj Právnickú fakultu Univerzity Oslo, Nórsky parlament či Štátne divadlo. Presne na opačnú stranu - smerom von z Osla sme sa potom vydali na malý výlet "do prírody". A síce za skokanským mostíkom Holmenkollen, ktorý stojí v športovom areáli neďaleko Oslo.

Tam sme si dali krátku pauzu a potom sme sa vydali späť linkou metra 1 a počas jazdy je možné sledovať aj útulné nórske luxusné domy, ktoré patria k najdrahším v celej krajine.

Po návrate som proste musela skonštatovať, že tento výlet opäť stál za to! :o)
  

Budova nórskej Štátnej opery, otvorená v roku 2007 (ak by ste do Oslo prišli za "normálnych" podmienok, vyzerala by asi takto). Celá stavba bola postavená za 4 roky a dokonca o 300 miliónov podliezla pôvodný rozpočet, ktorý bol 4,4 bilióna nórskych korún. 

 

 

 

 

 

 

Eurovision 2011: Komentár (február ´11)

Veľká cena Eurovízie, t.j. najprestížnejšia európska hudobná súťaž sa už nezadržateľne blíži a jednotlivé krajiny dokončujú svoje "nominácie" - k dnešnému dňu už poznáme asi 80% účastníkov.

Spomeniem len tých najzaujímavejších - po minuloročnom triumfe ide Nemecko opäť zastupovať speváčka Lena, ktorej počas celého februára nemeckí diváci vyberali jednu z dvanástich pesničiek. A aj vybrali - volá sa Taken By a Stranger a je naozaj zvláštna! Dlho sa hovorilo o tom, že Lenin mentor Stefan Raab je v tejto záležitosti zapletený až priveľmi, pretože vyhrala práve ním favorizovaná skladba, ktorú si zaradil na koniec programu (a tým zvýšil jej šance na výhru). Apropo, Stefan Raab bude spolu s Anke Engelke a Judith Rakers spolumoderovať všetky tri večery. Uvidíme, ako druhé vystúpenie slečny Leny dopadne.



Bosnu a Hercegovinu bude vo štvrtok, 14.mája 2011 v Dusseldorfe reprezentovať 47-ročný spevák Dino Merlin. Ide už o jeho druhé vystúpenie v rámci Eurovízie a obyvatelia tejto balkánskej krajiny do neho vkladajú veľké nádeje. Takto vyzerá jeho skladba.



Naša krajinka - malé Slovensko v srdci Európy tento rok spôsobilo chaos - najskôr sme chceli dvakrát odstúpiť a potom sme sa museli do Eurovízie dvakrát vrátiť, pretože STV doručila tento oznam príliš neskoro - čiže už v čase, keď bol zoznam krajín uzavretý a EBU nás mohla sankcionovať. Preto "odborná komisia" vybrala duo TWiiNS, ktoré v druhom semifinále, 14.mája o 21.00 zaspieva "I´m Still Alive". Za Twinskami tentokrát stojí renomovaný tím na čele s Jarom Slávikom (ktorý sa na Eurovízií už podieľal - a to úspešne: Aj s jeho zásluhou vyhrala ukrajinská speváčka Ruslana v roku 2005. V roku 2009 zase Arash za Azerbajdžan skončil na treťom mieste). Takže verme, že to tento rok konečne vyjde a dostaneme sa medzi 25 najlepších. Samotná skladba I´m Still Alive bude odpremiérovaná v sobotu, 5.marca v priamom prenose Miss Universe 2011.

Teraz si posvieťme na Nórsko, ktoré bolo hostiteľskou krajinou minulý rok. Nóri tento rok vybrali speváčku Stellu Mwangi, ktorá však vôbec nevyzerá ako Nórka... má totiž africké korene! A na Eurovízií v prvom semifinále bude spievať skladbu "Haba Haba". Príliš veľká podoba s hitom "Waka Waka" od Shakiry? Áno, trafili ste do čierneho! Práve tejto skladbe je totiž vyčítané, že sa na hymnu minuloročných Majstrovstiev sveta vo futbale podobá až príliš. Ale nemôžem si pomôcť - mne sa aj tak pozdáva! :o)



V druhej vlne, teda počas "Super Saturday" - kedy si svojich zástupcov zvolilo hneď 11 krajín - vznikla aj skladba "New Tomorrow" od dánskej skupiny A Friend In London. Práve táto skladba bola označená za plagiát, nakoľko sa naozaj veeeeeľmi nápadne podobá na niekoľko ďalších hitov, predovšetkým ale na "Shine" od skupiny Take That. Nemôžem si pomôcť - plagiát alebo nie - hrozne sa mi to páči!



A tento rok prekvapilo aj Estónsko. Po minuloročnom fiasku tento rok na Eurovíziu vysiela speváčku Getter Jaani s piesňou "Rockeffeler Street", ktorá je síce zvláštna, ale fajn!



No a mojou poslednou výberovkou je Rumunsko s piesňou, ktorá by sa doslova dala nazvať "pohodová". Volá sa Change, spieva ju skupina Hotel FM a okrem toho, že má skvelý text, má aj skvelú hudbu. Vyzerá asi takto:

-- SUMA-SUMÁRUM --

TOP: Dánsko, Rumunsko, Nórsko

FIASKO: Moldavsko, BJR Macedónsko, Taliansko

PREKVAPILI (v dobrom): Estónsko, Poľsko, Nemecko

Výlet: Washington D.C.

Už vyše mesiaca som mala rezervované lístky na tour Kathy Griffinovej - a to konkrétne na dátum 25.februára 2011, 20.00 vo washingtonskom Kennedy Center.

Kvôli tomu som si v práci vzala deň "off" a s Romanom sme vyrazili na Pennsylvania Station za účelom cestovania vlakom priamo do D.C..... kde sme sa okrem iného stretli aj s mojou bývalou stredoškolskou spolužiačkou A., ktorá cestovala z Philadelphie.

A ako inak, aj tentokrát som si mesto zamilovala! Bývali sme v malom chutnom hoteli v Chinatowne, čiže pomerne ďaleko od Kennedy Centra, no nie až tak ďaleko od The Mall (čiže dlhočizného parku, v ktorom stojí Washington Monument (foto) a neďaleko odtiaľ sú aj ďalšie dva "záchytné body" - Biely Dom a Capitol Hill), kam sme zavítali večer v rámci nočnej prechádzky.

Takže najskôr k samotnej Kathy Griffinovej - moja obľúbená herečka, ale predovšetkým komediantka, ktorá si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Je čosi ako slovenská Zuzana Fialová, lenže ona ide ešte ďalej - je to proste živel, ničiteľ s dobrým úmyslom.

Slečna Griffinová na tomto svojom tour prezentuje "stand-up comedy", čiže jej podarené žartíky, za ktoré od publika na koniec dostane standing ovation. A tak to bolo aj tentokrát... najobľúbenejšie témy Kathy Griffinovej sú kontroverzné osobnosti showbiznisu - ako napríklad Whitney Houston, Britney Spears, Lindsay Lohan, ale napríklad aj jej matka (z ktorej si neustále robí srandu kvôli tomu, že je to zarytá katolíčka).

A toto "predstavenie" ma vôbec nesklamalo - Kathy Griffinová bola proste HILARIOUS! OK, súhlasím, že dosť často zachádza až za hranice únosnosti, ale neskutočne som sa za tú hodinu a pol pobavila! Najvydarenejšie hlášky? ... Samozrejme, že Sarah Palin!

Potom už bol čas na našu prechádzku D.C. so spomínanou slečnou A., ktorá žije vo Philadelphii už tri roky. Po nejakom čase som opäť videla americké hlavné mesto a ako som spomínala, v mojom rebríčku sa Washington vyšplhal do najvyšších priečok!

Zatiaľ čo pri New Yorku mám pocit, že je to jedna veľká zmes ľudí rozličných kultúr a národností a že je to taký "dobre organizovaný chaos", pri D.C. mi zase príde na myseľ jedna vec - zmes kultúr a národností žijúcich v úžasnom poriadku!

Áno, také mi príde americké hlavné mesto! :D Je centrom politiky, takže som sa tam cítila, ako keby malo všetko svoje opodstatnenie, všetko bolo dobre zorganizované a všetci boli hrdí na svoju vlasť. Proste - útulné veľkomesto! (aj keď tieto dve slová sa zrejme navzájom vylučujú).

Viem, že som videla len veľmi malú časť z D.C. a tým pádom nemôžem podať objektívne hodnotenie, ale myslím si, že život tam musí byť super. Je to niečo úplne iné ako New York - menej chaotické a viac familiárne.

Takže verím, že sa tam ešte čoskoro vrátim! :o)

Vzrušujúce novinky :o)

V čase, keď píšem tento post je utorok večer a ozývam sa vám znova z New Yorku, z útulnej obývačky slečny Zdenky, kde ešte asi dva týždne pobudneme a potom ideme späť na Slovensko, resp. do Čiech.

Aké sú teda vzrušujúce novinky? ... V sobotu, skoro ráno sme sa odviezli metrom na Columbus Circle - na Západnú 59-tu ulicu, je to konkrétne juhozápadný roh Central Parku. Tam sme mali stretnutie s brokerkou - agentkou nehnuteľností, ktorej sme vopred dali vedieť, kde hľadáme byty, ako by mali vyzerať a hlavne - v akej cenovej relácií by mali byť. Ukázala nám (zatiaľ) len 3 byty, pričom žiaden z nich nás až tak nechytil za srdce... až na ten posledný!

Je v porovnaní so všetkým, čo sme od New Yorku očakávali, veľký a priestranný a hlavne - čiastočne zrekonštruovaný. Veľká obývačka, spálňa, aj kuchynský kút, ktorý veľmi plynulo prechádza do obývačky. Okná do ulice (pomerne rušná Columbus Ave.), aj "do dvora" a dokonca je tam aj menší balkón! To je na manhattanské pomery dosť neobvyklé, takže neviem, aké šťastie sme to mali... najdôležitejšie je, že je v našej cenovej relácií.

Byt sa nachádza na Západnej 73.ulici, na rohu Columbus Avenue medzi tehličkovými predvojnovými budovami. Táto budova má konkrétne aj požiarne rebríky, presne ako v seriáli Priatelia! (thx, Zuz!) Plus - Central Park je jeden blok ďalej - asi 2 minúty chôdze a stanice metra sú dve - obe do 3 minút chôdze.

Vonku, keď prejdeme dolu ulicou (teraz mám na mysli Columbus Ave.), je tam nespočetne veľa malých kaviarničiek a potravín - reštaurácie s posedením vonku sú skôr o jeden blok západnejšie na Broadway.

Ešte v piatok pôjdeme pozrieť ďalšie byty, no tento bol fakt zaujímavý a veľmi by sme ho chceli... Lenže nevieme, či by sme ho aj boli schopní dostať, nakoľko ho chce ešte aj nejaká pani zo Španielska, takže uvidíme. Snáď nájdeme ešte niečo iné, čo mi vyrazí dych :o)

Sťahovať sa chystáme až na jar, prípadne začiatkom leta, tak držte palce, nech čo najskôr čosi zoženieme... a potom, keď prídete, budeme BBQovať na našom balkóne a chodiť do parkov! :o)


See you, guys!

Plány na víkend

Štvrtkové popoludnie v New Yorku - slnečné, ale chladné a ako vždy náhlivé.

Na rohu 57-ej a 6-tej Avenue, dva bloky od Central Parku, desať blokov od mojej novej práce, sedím v Starbuckse a je mi dobre...  Pri veľkej presklenej stene, kde som pred viac ako tromi mesiacmi sedela s kolegyňou z Porteru.

Teraz tu sedím Zdenkou (zlatým stvorením, ktoré mi poskytlo bývanie) a študujem všetky možné noviny - slečna Zdenka mi totiž odporučila dať si predplatiť nejaké týždenníky (vraj to tak robí každý NewYorčan, LOL!). Čiže v metre som zhrabla všetko, čo ponúkali (Metro, AM New York a v potravinách mi dali zadarmo s nákupom New York Post). Už sa neviem dočkať, keď si s Romanom nájdeme náš vysnený byt kdesi v tichej uličke neďaleko Central Parku! :o) Apropo noviny - rozmýšľam nad Economistom, Newsweek a "The Time" a Z. ma stále presviedča, aká je to dôležitá vec!

I keď nie som dievča z veľkého mesta, z nejakého dôvodu to tu milujem. Môže sa zdať, že Broadway, Times Square, Financial District, 5.-ta a 6.-ta Avenue, to sú všetko až príliš rušné miesta... no zrejme práve tým ma tento New York priťahuje, nemôžem si pomôcť! :D

Cez víkend plánujeme so Zdenkou nejaký výlet po newyorských parkoch (konečne sa dostanem do môjho milovaného Riverside!), potom pozrieť si nejaké byty a v nedeľu chceme navštíviť Romanových príbuzných na Long Islande.

ODKAZY! :o)
- Zuzi! Poslala som balík smerom Slovakia, tá firma tvrdí, že do týždňa by to malo prísť, ale moc im to neverím...
- Slečna Klárika a smer Praha - Až teraz som si uvedomila, ako mi tá Praha bude chýbať! :D Looking forward to see you!
- Slečna Svetra a smer Blava - Všetkých vás týmto oficiálne pozývam na garden party, ktorá sa uskutoční niekedy v júni v Letnom sídle! A tentokrát to myslím vážne! :D
- Anička, Philly - Kedy konečne prídeš do Prahy alebo do Blavy na sleepover? :D
- Zuzi Krajčovič, D.C. - Sľubujem, že ťa prídem pozrieť! :D I.N. ma už pekne vypoklonkovala do pobočky v Miami a L.A., ale D.C. stále nie a nie prísť! :D 25.2. ale ideme na Kathy Griffinovú do Kennedy Centra, tak sa dúfam, stretneme! :o)

Ozvem sa všetkým vám, sľubujem! :D

V čom sú Američania iní...?

Je mi z toho trochu do smiechu, som v Amerike ešte len 2 dni a už idem písať článok na tému "Rozdiely medzi Amerikou a Slovenskom!" :D Ale z vlastnej (zatiaľ len veľmi chudobnej) skúsenosti a z rozprávania slečny I. vám môžem prezradiť nasledujúce informácie:

- Američania sa v dome alebo v byte nikdy nevyzúvajú. Nikdy!
- Všade majú klimatizáciu.
- Výbavou každého obytného domu alebo bytu je drvič odpadkov, práčka a sušička.
- Jedia veľa a rýchlo!
- Každý tu má svoj obľúbený fastfood (ja ešte nie! :D)
- Vraj každý pravý New Yorker má pri telefóne odložených aspoň 10 menu z okolitých reštaurácií, aby si mal z čoho vybrať a zavolať donáškovú službu (to je ale len povera! :D)
- Nehovoria si "Dobrú chuť!".
- Do každého nápoja pridávajú kopu ľadu. 
- Jedia nezdravo, no "pre istotu" pijú Diet Coke.
- Všetci milujú Starbucks.
- Nemajú (a teda neoslavujú) meniny.
- Nechcú a nie sú schopní naučiť sa cudzí jazyk.
- Začiatkom týždňa je nedeľa, nie pondelok.
- Sú však oveľa priateľskejší ako Slováci, často sa vám dokonca prihovorí neznámy človek na ulici.
- Plastové fľaše sa recyklujú (5 centov/kus)
- Používajú Fahrenheity, libry, stopy, palce... a na metrický systém neprejdú nikdy! Ten totiž nedáva zmysel!
- Všetci si chcú žiť pokojný a bezstarostný (čiže "bežný") život. 

... a presne o tom celá Amerika je, o bežnom živote. Spraviť si školu, nájsť si bývanie, založiť si rodinu, chodiť na bejzbalové zápasy, každú nedeľu pokosiť trávnik pred domom, veriť v Boha, chodiť na nákupy, veľa jesť, každý večer pozerať televízor a nikdy sa nezaujímať o nič iné. Toto je americký sen. Žiť konzumom. Konzumovať a nerozmýšľať.

Síce podobne žije aj väčšina ľudí na Slovensku (a kdekoľvek na svete), ja viem, že zo mňa sa taký človek nikdy nestane. Môj americký sen je, našťastie, úplne iný. A i keď to bude znieť naivne, verím v to.

Verím v to, že Amerika mi pomôže uskutočniť svoje sny, pretože je to úplne iný svet. Avšak ten, "kto nikdy nezaňuchal západný svet", nepochopí...

2011 - Rok arabského sveta?

Rok 1960 je považovaný za "rok Afriky", no keď to takto pôjde ďalej, tento rok sa do dejín zapíše ako prelomový - a to pre arabské krajiny.

Najskôr Tunisko, potom Jemen a teraz Egypt. Zatiaľ čo v Tunisku demonštranti dosiahli aspoň čiastočný úspech - prezident z krajiny utiekol (a aby tomu dal potrebný šmrnc, ešte pred svojím odchodom "si požičal" zlatý národný poklad), egyptský ujo Mubarak (ktorý je, len tak mimochodom, pri moci už 30 rokov) nemá ani na mysli rezignovať.

Demonštranti tak stále ostávajú v Alexandrii, Sueze, ale hlavne Káhire, kde obsadili Tahrir Square s jednoznačnými pokrikmi "DOWN WITH MUBARAK!". Na oficiálne vyjadrenie prezidenta Mubaraka reagoval aj americký prezident Barack Obama, ktorý sa vyjadril, že "násilie nie je riešením".

Aspoň že reagoval! Slovenské médiá sa totiž tvária, akoby sa nič nestalo. Markíza prináša správy o polročných vysvedčeniach a budúcnosti slovenských železníc. O STV a JOJ ani nehovoriac... 

To je snáď sen... Aj TA3 sa tvári, že sa nič nedeje. A to si hovorí spravodajská televízia.

Človek musí asi naozaj prepnúť na CNN, aby sa dozvedel, čo sa vo svete deje. Slovenské správy predsa denne otvárajú 3 témy - vražda, nehoda, znásilnenie, takže čo si budeme nahovárať? :o) Možno je to tým, že v našej milej krajinke sa toho veľa nedeje a tým pádom by sa počas 40-tich minút Televíznych novín nemalo čo vysielať. 

Ale ako vždy - to som už doooosť mimo od pôvodnej témy. Rok 2011 začína bujaro a uvidíme, aký bude mať pre arabský svet dopad.

Dali by ste svojmu dieťaťu meno Kanón?

Priznávam, že inšpiráciou k napísaniu tohto článku bol Larry King. A že prečo?

Nepochopte ma zle, ja si Larryho Kinga ako osobnosť veľmi vážim, ale to, že svojim deťom dal mená Chance a Cannon je proste vrchol! OK, povedzme, že meno "Chance" (Šanca) je ešte celkom v pohode, ale kto by sa chcel volať "Cannon" (Kanón)?

Teda aby som bola presná - deti Larryho Kinga sa volajú Cannon Edward King a Chance Armstrong King.

To už môže tromfnúť jedine Kathy Griffinová (áno, opäť --), ktorej stredné meno je Mary. Má z toho mierne komplexy, pretože pri "Mary" sa jej vynorí predstava akejsi svätej Márie, čo je pre ňu, ako ateistku, neprijateľné (Ehm, nechcela som, aby tento článok zachádzal až do takých detailov, ale Kathy Griffinová volá katolíkov "kidf.ckers").

Na druhej strane - aby tento článok (ďalší z úžasne zmysluplných článkov) nebol taký suchý, prinášam vám krátky prehľad najzaujímavejších mien, ktoré dali "celebrity" svojim deťom (úbohé deti!!!).

Apple sa volá dieťa Gwyneth Paltrow a Chrisa Martina
Bluebell Madonna sa volá dieťa Gerry Halliwel a jej partnera
Coco Riley sa volá dieťa Courteney Cox a Davida Arquetta
Destry sa volá dieťa Stevena Spielberga a Kate Capshaw
Ever Gabo sa volá dieťa Milly Jovovich a Paula Andersona
Gulliver sa volá dieťa Garryho Oldmana a jeho partnerky
Ireland sa volá dieťa Aleca Baldwina a Kim Basinger
Kafka sa volá dieťa Tommyho Lee Johnsa
Tallulah sa volá dieťa Brucea Willisa a Demi Moore
Poppy Honey sa volá dieťa Jamieho Oliviera a jeho partnerky
Zachary Jackson Levon Furnish-John sa volá dieťa Eltona Johna (via surrogate, samozrejme!)

Zo špeciálnej "new-yorskej" edície tu mám na záver dve mená:
Bronx-Mowgli sa volá dieťa Ashlee Simpson a Petea Wentza
Brooklyn sa volá dieťa Davida a Vicky Backhamovcov

See you soon, guys!
Stay tuned.

To najlepšie z Times Square!

Opäť sme o rok starší...

Je tu rok 2011 a všetci dúfame, že bude lepší ako ten predchádzajúci. Ak mám pravdu povedať, aj ja... rok 2010 bol akýsi zvláštny, i keď nie doslova zlý. Ale mám z neho veľmi divný pocit :D Preto už očakávam, čo mi prinesie rok 2011.

Rok 2011 vítali aj na Times Square. Už po tretíkrát in row ho moderovali Anderson Cooper a Kathy Griffin, a to pre televíziu CNN. Zatiaľ čo Anderson patrí k ostrieľaným dlhoročným moderátorom, na Kathy sa kvôli predchádzajúcim dvom ročníkom vzniesla vlna kritiky.

Rozumieme si? ... Kathy Griffin by som v našom "šoubiznise" prirovnala k Zuzane Fialovej - obe sú rovnako strelené. Lenže Kathy v tomto ide ešte ďalej... ona totiž naozaj nemá súdnosť (ani cudnosť! :D). V minulých ročníkoch silvestrovského programu si niekoľkokrát otvorene zanadávala (tento rok už dostala od CNN zákaz nadávať a na demonštráciu toho držala počas programu papier s nápisom "NO SWEARING"), napríklad:

Anderson: "And this one... it is a boy, his name is Falcon..."

Kathy: "Wait, what??! Falcon... Fulcon... Fuck-on?" 

 ... prípadne ...

Kathy: "You can kiss my..."

... a najlepšie ...

Kathy: "Knock the dicks out of your mouth!"

Týmto som vám chcela povedať, že je to zvláštna osoba :D A mnohí ju kvôli tomu odsudzujú, lenže ona nie je hlúpa a vie čo robí. A ja ju mám preto rada. OK, možno trochu divný dôvod, no táto osoba je fakt správne strelená a rozosmeje ma vždy, keď ju vidím na obraze.

Nespočetne veľakrát ma rozosmiala aj počas moderovania Silvestra z Times Square tohto roku, a preto som tie najlepšie momenty pridala do tohto videa (My favourite - Kathy throws Anderson´s glasses over the platform):

Rok 2010 v živote tejto persony (klik sem pre zobrazenie celého článku)

Niektorí ľudia na svojich blogoch ku koncu roka nesumarizujú len život svojho blogu, ale aj svoj život. Väčšinou je to niečo depresívne ako "Ach, ďalší rok v kýbli a ja som opäť nič nedokázal/a...". Ale teraz nechcem byť depresívna. Je prvý deň roku 2011 a tu sú moje spomienky na rok predošlý :o)

MÍĽNIKY ROKU 2010

Rok 2010 mi priniesol veľa-veľa super zážitkov a väčšina z nich je spojená s Prahou. Do hlavného mesta Českej republiky som sa presťahovala prakticky od septembra, teoreticky od apríla. A bolo to v podstate zrejme moje najlepšie rozhodnutie, aké som v danej chvíli mohla urobiť. 

Vždy som mala akúsi vlastnosť klásť si tie najvyššie ciele a i keď je štúdium v Prahe oveľa náročnejšie ako v Bratislave, som rada. Som rada, pretože Praha je malé veľké mesto, zatiaľ čo Blava veľké malé mesto (pochopili sme sa? XD). A Praha mi priniesla veľa nových, resp. akýchsi "obnovených intenzívnych priateľstiev" a veľa zážitkov (počnúc Karlovými Varmi, cez Karlštejn, SaSaZu a bláznivé cesty autobusmi). Som vďačná za každý tento moment.

Keď už sme pri tej vďake - rok 2010 bol zároveň ten, v ktorom som si uvedomila, že si naozaj treba užívať i maličkosti, pretože život nám ponúka hrozne veľa príležitostí... z ktorých si niektoré ani neuvedomíme. Viete, že naozaj neznášam klišé, ale práve takéto klišé-idné veci bývajú najväčšími pravdami.