Vienna Intl Airport
22.11.2010, 15.35
Celé sa to začalo na viedenskom letisku v pondelok popoludní, kedy sa 11 ľudí z istej prekladateľskej agentúry stretlo pri check-in-e na let číslo NeviemKoľko do Paríža. Paríž bol, samozrejme, prestupnou zastávkou, kde mala táto 11-členná skupinka 1,5 hodinovú pauzu a potom letela priamo do New Yorku.
Paris Charles de Gaulle Airport
22.11.2010, 17.40
Pristáli sme v Paríži a takmer doslova utekali z lietadla, nakoľko 1,5 hodinová pauza na prestup nemusí byť vždy dostatočná... Najmä ak cestujete z Európy a vaše cieľové letisko je zároveň prvým letiskom v Spojených štátoch. Naše lietadlo z Viedne meškalo cca polhodinu, a tak už naša "vedúca" začala chytať paniku, či to stihneme. Bolo to veľmi tesné, ale napokon sme prestup stihli a našim jediným šťastím bolo, že aj lietadlo do New Yorku meškalo takmer hodinu. O 19.45 sme už sedeli v lietadle smerujúcom do Ameriky. Let bol vcelku v pohode, ale nekonečne dlhý... ku koncu som už rezignovala a za celý let som vypila cca 3 litre vody (nakoľko vlhkosť v lietadle je 10 percentná) a prešla sa po palube asi po desiatykrát (nakoľko kŕčové žily nie sú ničím výnimočným a to si neviem predstaviť, že by som musela cestovať ešte raz toľko!).
New York JFK Intl Airport
22.11.2010, 21.45
Čiže po cca sedem-a-polhodinovom lete sme už boli priamo v New Yorku, ktorý v tom čase zahaľovala hmla. Okolo pol jedenástej sme sa dostali von z letiskového terminálu a podarilo sa nám odchytiť taxík, resp. taxíky - do toho prvého sme sa narvali štyri (kedy chytili taxíky ostatní, netuším XD). Okolo pol dvanástej sme boli na recepcii hotela a okolo polnoci sme sa dostali na izbu. O pol jednej som sa osprchovala, do druhej sme kecali s kolegyňou na izbe... potom som ju vyhnala s tvrdením, že "Dobrú noc", na čo si ona zamrmlala či som normálna alebo také čosi... XD Po druhej v noci som konečne zaspala...
New York City, New York
23.11.2010, 8.00
Spala som približne do pol deviatej, no prekvapivo mi to stačilo... veď som predsa v NYC, to je mesto, v ktorom je spánok doslova mrhaním času! XD V tento deň bolo na programe najmä nakupovanie, potom spoločná návšteva Central Parku a večer divadelná hra Promises, Promises priamo na Broadway.
V spomínanej hre Promises, Promises hrá slečna Kristin Chenoweth. Asi vám nemusím pripomínať kto to je... dôležité je, že je to osoba, ktorú Bety neodvolateľne zbožňuje a je jednou z jej najobľúbenejších herečiek (hrala napríklad v Pushing Daisies). Čo vám poviem, predstavenie bolo vynikajúce, nasmiali sme sa až až, len keby sme nevychytili také zlé miesta (i keď lístky boli rezervované zo Slovenska už dva mesiace dopredu).
Ešte predtým sa konala návšteva Times Square a Rockeffelerovho centra, kde sa nachádza to povestné veľké klzisko s obrovským vianočným stromom. Popoludní sa odohrala jedna zvláštna udalosť... a to v Central Parku, keď sme sa (ne)dobrovoľne a neočakávane podujali na natáčaní filmu Premier Rush (ktorý má premiéru v januári 2012). S kolegyňou sme si práve veselo vykračovali hore ulicou, keď tu zrazu filmoví pomocníci (alebo ako sa to volajú), čo stáli pozdĺž cesty dobrého polkilometra s oranžovými vlajočkami v rukách, kričia "SHOOT, SHOOT, IT´S SHOOTING!"... a v zápätí ide okolo veľké auto s obrovskou kamerou vzadu a dvoma malými po boku a nakrúcajú nás a chlapca v hlavnej role na bicykli (ktorého úlohou je doručiť nejaký list dievčaťu... či od dievčaťa... z Manhattanu až do China Townu a vďaka tomu sa dostane do trablou s políciou a ktovie s čím ešte...).
Takýchto záberov robia desiatky, kým si nevyberú a nevystrihnú ten správny, takže nečakám, že sa s kolegyňou staneme hviezdami filmového plátna a objavíme sa v konečnej verzii scény. Každopádne si pri tomto filme spomeniem, ako sme v to chladné popoludnie kráčali do Central Parku približne na úrovni 65-tej ulice.
V Central Parku sme po väčšine kŕmili holuby! XD Ako vo filme Sám doma, len sme tam nezočili tú strašidelnú ženskú posiatu holubmi! XD Čo okrem toho? ... Všeličo! A Central Park mi znova učaroval. Je to taká obrovská plocha s nespočetnými mostíkmi, jazierkami a romantickými zákutiami! Vstkutku nechápem, prečo tento parkový prvok na Slovensku tak absentuje.
Náš druhý deň v New Yorku bol zároveň posledným, i keď sme odchádzali až skoro ráno počas nasledujúceho dňa... no ten bol v podstate už len presun na vlak, ktorý nás odviezol do Washingtonu D.C.
Počas druhého dňa sme stihli absolvovať ďalšie atrakcie (w. z. B. Riverside Park, romantická kaviarnička v Greenwich Village, South Ferry a výhľad na Sochu Slobody a krátka návšteva Brooklynu). Apropo, Brooklyn... Tá návšteva bola krátka vzhľadom pokročilú nočnú hodinu a aj celkovú situáciu vo večerných hodinách, pretože človek, ktorý sa tam odváži ísť sám po desiatej večer je proste dobrovoľný samovrah! A to nehovorím o ďalšej newyorskej štvrti Bronx, v ktorej je týchto pouličných gangov a podobných vecí ešte viac.
Zaujímavosti - kúpila som si hodinky, slnečné okuliare a niekoľko handier... mala som obmedzený rozpočet, takže veľké vianočné nakupovanie sa nekonalo, no aspoň týchto zopár vecí to istí.
Washington, D.C.
25.11.2010, 12.00
Štvrtok bol v Amerike Thanksgiving, čiže dňom Vďakyvzdania. Hneď na raňajky sme si pochutili na tekvicovom koláči a museli sme sa ponáhľať na vlak do D.C., nakoľko je to štátny sviatok a poobede a večer už vlaky príliš nechodili. Okolo obeda sme už boli v hlavnom meste, čiže D.C., kde sme pobudli ďalšie dva dni. Zdanlivo dlhých predlhých okolo 270 míľ vlak zvládol za rekordný čas cca 3 hodiny.
Ľudia, slečna Bety videla Biely dom! Ale neuvidela tam ani pána Obamu, ani jeho dcéry a dokonca ani psa s menom "Bo"! *sad* XD Biely dom je podľa mňa menší, ako vyzerá v televízií, ale aj tak dostačujúci! XD Ja som skromná! XD Do vnútra sme sa nedostali, takže sme ho videli len zvonka, no i tak je to zážitok. Spomínaná naša vedúca tam už raz bola, vravela, že človek sa tam dokonca musí dosť nahodiť a prísť oblečený - muž v obleku - a žena v nejakom slušivom kostýme alebo šatách. Biely dom sme si teda obišli aspoň zvonka, z prednej strany až po miesto, kde stoja televízne štáby pre živé vstupy do televízií. Večer sme zavŕšili v hotelovej reštaurácií na večeri - vôbec na prvej spoločnej večeri a spomínaná vedúca nás oboznámila, čo a ako bude prebiehať v Atlante.
Náš druhý deň vo Washingtone bol zároveň posledným, keďže hneď v sobotu sa začínal kongres v Atlante. Mojim výslovným prianím bolo, aby sme navštívili Arlingtonský cintorín.
Áno, trochu morbídne miesto na "putovanie po D.C.", ale je to najslávnejší americký cintorín, ktorý leží na pravom brehu rieky Potomac hneď oproti Lincoln Memorial. Je tu napríklad pochovaný J.F.Kennedy (po ktorom je pomenované letisko JFK) a má tam takú vec, že "Eternal Flame" - "Večný plameň". Okrem toho tu odpočívajú vojnoví veteráni, ale aj významní politici či osobnosti z kultúrneho života.
Naše prvé kroky viedli do Visitors Centra, klimatizovaná budova (aj v zime - a je tam neskutočná kosa! Kolegyňa vtipkovala, že tam majú hneď aj márnicu! XD). Chňapli sme upomienkové predmety, materiály a mapku a vybrali sa na túru - cintorín sa totiž nachádza na niekoľkých náprotivných vŕškoch a okrem toho je tam aj jeden čosi ako amfiteáter - kruhová stavba, pri ktorej nebolo ani živej duše a boli sme tam doslova sami!
Presunuli sme sa k spomínanému Lincoln Memorial. Pred ním sa nachádza mohutné schodisko a presne oproti The Mall - čiže Mólo, obrovský park, ktorý sa tiahne zo západu na východ (alebo tak nejak XD). Nie ďaleko odtiaľ - asi 500 metrov - je aj Biely dom, Pentagon a Kapitol.
Potom sme mali v pláne FBI Headquarters, čiže hlavné sídlo FBI. Nachádza sa priamo v centre mesta, niekoľko stoviek metrov od "The Mall" na Pensylvania Avenue. Do vnútra sme sa opäť nedostali, i keď nejaká časť je sprístupnená i verejnosti. Sú tam ale šialené bezpečnostné kontroly ako v podstate všade v D.C. a treba vystáť dlhočizné rady.
Na ďalší deň hneď o 7-ej ráno sme odchádzali na letisko.
Ľudia, slečna Bety videla Biely dom! Ale neuvidela tam ani pána Obamu, ani jeho dcéry a dokonca ani psa s menom "Bo"! *sad* XD Biely dom je podľa mňa menší, ako vyzerá v televízií, ale aj tak dostačujúci! XD Ja som skromná! XD Do vnútra sme sa nedostali, takže sme ho videli len zvonka, no i tak je to zážitok. Spomínaná naša vedúca tam už raz bola, vravela, že človek sa tam dokonca musí dosť nahodiť a prísť oblečený - muž v obleku - a žena v nejakom slušivom kostýme alebo šatách. Biely dom sme si teda obišli aspoň zvonka, z prednej strany až po miesto, kde stoja televízne štáby pre živé vstupy do televízií. Večer sme zavŕšili v hotelovej reštaurácií na večeri - vôbec na prvej spoločnej večeri a spomínaná vedúca nás oboznámila, čo a ako bude prebiehať v Atlante.
Náš druhý deň vo Washingtone bol zároveň posledným, keďže hneď v sobotu sa začínal kongres v Atlante. Mojim výslovným prianím bolo, aby sme navštívili Arlingtonský cintorín.
Áno, trochu morbídne miesto na "putovanie po D.C.", ale je to najslávnejší americký cintorín, ktorý leží na pravom brehu rieky Potomac hneď oproti Lincoln Memorial. Je tu napríklad pochovaný J.F.Kennedy (po ktorom je pomenované letisko JFK) a má tam takú vec, že "Eternal Flame" - "Večný plameň". Okrem toho tu odpočívajú vojnoví veteráni, ale aj významní politici či osobnosti z kultúrneho života.
Naše prvé kroky viedli do Visitors Centra, klimatizovaná budova (aj v zime - a je tam neskutočná kosa! Kolegyňa vtipkovala, že tam majú hneď aj márnicu! XD). Chňapli sme upomienkové predmety, materiály a mapku a vybrali sa na túru - cintorín sa totiž nachádza na niekoľkých náprotivných vŕškoch a okrem toho je tam aj jeden čosi ako amfiteáter - kruhová stavba, pri ktorej nebolo ani živej duše a boli sme tam doslova sami!
Presunuli sme sa k spomínanému Lincoln Memorial. Pred ním sa nachádza mohutné schodisko a presne oproti The Mall - čiže Mólo, obrovský park, ktorý sa tiahne zo západu na východ (alebo tak nejak XD). Nie ďaleko odtiaľ - asi 500 metrov - je aj Biely dom, Pentagon a Kapitol.
Potom sme mali v pláne FBI Headquarters, čiže hlavné sídlo FBI. Nachádza sa priamo v centre mesta, niekoľko stoviek metrov od "The Mall" na Pensylvania Avenue. Do vnútra sme sa opäť nedostali, i keď nejaká časť je sprístupnená i verejnosti. Sú tam ale šialené bezpečnostné kontroly ako v podstate všade v D.C. a treba vystáť dlhočizné rady.
Na ďalší deň hneď o 7-ej ráno sme odchádzali na letisko.
POKRAČOVANIE V DRUHEJ ČASTI!
0 komentárov:
Zverejnenie komentára