Nový život?

Milý denníček,

asi sa Ti to nebude páčiť, ale rozhodla som sa k radikálnemu kroku - a to ukončiť štúdium po bakalárskom stupni (t.j. troch rokoch). Pôvodne som mala v pláne študovať sedem rokov (PhD.), potom päť (Mgr.) a nakoniec z toho budú len tri (Bc.)...

Začala som nad tým dumať už dávnejšie, no bolo mi ľúto nechať študentský život len tak... po troch rokoch. Dnes som už ale presvedčená o tom, že ten môj takzvaný "nový život" bude oveľa lepší a titul B(lbe)c mi bude úplne stačiť.

Apropo k tomu titulu - čo ma teda presvedčilo?
Najskôr som si hovorila, že chcem aspoň Mgr, ak nie PhD., pretože 1.stupeň štúdia (teda bakalársky) má už dnes naozaj každý... nakoniec som zistila, že väčšina známych ľudí má iba "Bachelor Degree" v tom-ktorom odbore (Áno, blbé, že sa riadim známymi ľuďmi! :D Vlastne neriadim... ale bol to jeden z prekvapivých faktorov...)

Ďalším faktorom bola aj Zdenka (spomínaná tútorka), ktorá sa má snaží pretlačiť do nemenovanej právnickej firmy priamo do Ameriky... takže mi dala dva týždne na rozhodnutie sa (kým odletí do Štátov, tam čosi vybaví a vráti sa na Slovensko, resp. do Prahy). Možností bolo veľa- že doštudujem bakalára v Prahe a potom odídem do Ameriky... alebo, že doštudujem aj bakalára, aj magistra v Prahe... alebo, že doštudujem bakalára v Prahe a potom v rámci nejakého Exchange programu pôjdem študovať do Ameriky, kde budem popri tom v danej firme aj pracovať... Celé to bolo dosť komplikované a dané možnosti by boli neskutočne drahé.

Preto som rada, že nakoniec som si vybrala tú najlacnejšiu - teda ukončiť štúdium a ísť si žiť svoj sen do Ameriky - ak sa podarí, priamo do New Yorku - mesta, ktoré absolútne zbožňujem celým srdcom... Tentokrát to myslím vážne! XD To je fakt láska, nedá sa to opísať, to mesto treba zažiť...

A napokon jedným z ďalších dôležitých faktorov bolo to, že aj Roman tento rok končí magisterské štúdium a ďalej študovať nechce, takže je Amerike plne otvorený. Nemyslím to len kvôli tomu, že má v Amerike blízku rodinu, ale aj kvôli tomu, že obaja si chceme žiť svoj americký sen, ktorý je krásny.

Stále mi však v hlave duní všetko, čo stratím - rodinu, priateľov, Slovensko, Prahu... nechcem na to ani pomyslieť, ale toto všetko je nenahraditeľné. Ja viem, existuje Skype a podobné veci ale osobné stretnutie s priateľmi nič nenahradí. Fakt si to neviem predstaviť a toto je azda jediná vec, ktorej sa bojím.

Takže v konečnom dôsledku - hrozne sa teším, že sa môj sen stáva skutočnosťou, ale mám obavy. Obavy, ktoré sú zvláštne, ale aj tak trochu opodstatnené. Ale hovorím si, že toto je predsa to, čo som vždy chcela.

Tak mi teda držte palce.