Atlanta Hartsfield Jackson Intl Airport
27.11.2010, 11.00
Let do Atlanty netrvá dlho, približne len hodinku... so všetkými procedúrami ako check-in, security a výdaj batožiny sú to však minimálne 3 hodiny a to nerátam fakt, že na letisku musíte byť minimálne 1,5 hodiny pred odletom vášho lietadla. To cestovanie bolo náročné, ale vyplatilo sa. V Atlante je myslím najväčšie alebo najrušnejšie letisko na svete... neviem to presne, ale každopádne má vo vienku jednu z týchto vlastností, ak nie obidve. Z letiska sme si zobrali metro priamo do centra, kde sme hľadali hotel. Nehľadal sme ho až tak dlho, pretože sa nachádzal naozaj na jednej z najrušnejších ulíc, neďaleko Georgia Congress Center a CNN Centra.
Atlanta, Georgia
27.11.2010 15.00
V deň nášho príchodu do Atlanty sa začal aj predmetný medzinárodný kongres, takže radšej vás ušetrím podrobností, nakoľko to nebolo až tak zaujímavé... Každopádne nás do toho Georgia Congress Center zvážal autobus a tam nás čakala hneď registrácia a potom partnerské firmy z celého sveta. Kolegyňa tvrdila, že si pripadá ako na dobytčom trhu, nakoľko všetci sa chceli rozprávať so všetkými a celé to bolo naozaj také divné... I keď, my sme tam boli len ako doprovod, na všetkých oficiálnych akciách sa z našej 11-člennej skupiny zúčastnili len 3 ľudia, nakoľko sú vo firme na vedúcich pozíciách. Neviem konkrétny počet prekladateľov, ktorí sa zúčastnili tejto akcie, ale naša vedúca spomínala číslo 800, čo je dosť reálne, nakoľko tá sála, v ktorej sme sa nachádzali bola fakt plná do posledného miesta. Ďalšie číslo, ktoré tipujem - týchto 800 ľudí bolo z takmer 30-tich krajín sveta - najzaujímavejšie sú napríklad Barbados alebo Malta. Z týchto malých štátikov tam bolo viac ľudí ako nás úbohých 11-tich zamestnancov zo Slovenska! :D Najpočetnejší boli samozrejme Američania, Briti, Íri, ale aj obyvatelia Hong Kongu (povie sa to Hong Kongčania? XD). Boli to príjemne strávené tri dni, i keď my sme sa do atmosféry tohto pracovného kongresu úplne neponorili... Američania pre nás (+ Čechov a Poliakov) na večer pripravili prehliadku mesta, pričom sme to zapikovali v jednej celkom dobre vyzerajúcej reštaurácií.
29.11.2010
Toto bol pondelok a my sme mali až do 16.00 voľný program... Čiže sme usúdili, že v tomto krátkom čase musíme stihnúť CNN Center aj Downtown po druhýkrát.
Do CNN Centra, ktoré sa nachádza taktiež takmer priamo v srdci mesta, sme dorazili okolo 10-tej predpoludním. Prisahám, že keď sme zočili túto obrovskú budovu s logom CNN, takým spôsobom mi to vyrazilo dych, že som sa na mieste takmer rozplakala! XD Možno vám to príde na hlavu, slziť pod CNN Centrom, no som, dopekla, tam, kde som vždy túžila byť, či?!! XD Potrebovali sme si najskôr dať do poriadku tie vstupenky, nakoľko sme mali len tie "obyčajné", no my sme chceli tie "neobyčajné", čiže V.I.P., pretože to vám zaručuje vstup priamo do štúdií, control roomov a newsroomov.
Zatiaľ čo kolegyňa to išla vybavovať s tým, že dúfa, že sa jej podaria vybaviť naše vysnené V.I.P. lístky, slečna Bety si to zaparkovala v jednej z nespočetných reštaurácií v obrovskej budove CNN Centra. Ono je to v podstate jedno veľké átrium do výšky cca 10 poschodí, s množstvom eskalátorov, výťahov a hlavne fastfoodov! Je to ako nejaké menšie slovenské nákupné centrum s obchodíkmi s gýčovými suvenírmi.
Zatiaľ čo bola slečna Bety uchvátená celým tým splnením sna (pričom ešte netušila, že sen sa jej splní až neskôr), slečna kolegyňa prišla vysmiata s tým, že má V.I.P. lístky! Ale... musíme vraj počkať do pol jednej, až vtedy sa daná prehliadka začína. Čo už, cca hodina a pol čakania, no ten čas sme využili naozaj zmysluplne - túlali sme sa po spomínaných obchodíkoch! XD V jednom dokonca predávali gýčové upomienkové predmety s logom Cartoon Network! XD
O pol jednej sme sa už viezli najdlhším samovoľne-stojacim eskalátorom na svete, ktorý prekonáva spomínanú výšku 10-tich poschodí. Najskôr nás čakala prehliadka newsroomov - a to sme si opäť museli vyšľapať niekoľko schodov, nakoľko priamo do nich sa oficiálne nedá dostať. Prehliadli sme si ich teda cez obrovské presklené okná a potom sme žiaľ museli ísť ďalej. Čo sa týka známych osobností, nikoho takého dôležitého som nezhliadla.
Ďalší bod prehliadky - starý moderátorský stôl (myslím že vôbec prvý, ktorý bol použitý vo vysielaní). Tam si mohli záujemci vyskúšať aké to je reálne - to znamená aj čítanie textu z teleprompteru aneb po slovensky čítačky. A samozrejme aj to, aké to je pracovať s kamerou - poznáte také tie obrovské kamery vysiace na stožiaroch, ktoré sa pohybujú na koliečkach? XD Vraj sa to volá jimmy-jib a i keď to vyzerá byť nesmierne ťažké, celý tento prístroj sa dá ovládať malíčkom! Áno, malíčkom!
Ten kameraman nám to ukázal, vraj je to nejak odťažené a pracuje na princípe závaží, takže veľká sila sa do toho nemusí dávať.
Potom sa nás ujal producent Javier de Diego (ako ho ja familárne volám "Javi") a vysvetľoval celý ten proces, ako sa správy dostávajú z newsroomu až do vysielacieho štúdia. Viac ako zaujímavé!
No a potom to prišlo - cez reklamný brejk sme vtrhli priamo do štúdia, kde práve končila relácia I-Desk s Halou Gorani. A práve táto moderátorka CNN je mojim absolútnym a celoživotným vzorom.
Darmo... CNN ma naučila, že Hala v americkej televízií nie je nehnuteľnosť. Je to absolútna profesionálka, ktorá sa v novinárskej brandži pohybuje už nejaký ten piatok, a tak vie, ako to v televízií chodí.
Kto je Hala Gorani?
Narodila sa 1.marca 1970 v Seattli v americkom štáte Washington, avšak má sýrske korene. Jej rodičia pochádzajú zo Sýrie - z mesta Aleppo a počas svojho života žila v Alžírsku a Francúzsku. Jej meno "Hala" je tradičné arabské meno, ktoré v preklade znamená "Aura". Hovorí po anglicky a taktiež ovláda francúzštinu a arabčinu.
Novinársku kariéru začala vo Francúzsku ešte predtým, ako v roku 1998 začala v CNN. V rokoch 2002 a 2007 mapovala francúzske prezidentské voľby a okrem iného sídlila v Londýne, odkiaľ ju vedenie CNN premiestnilo do CNN Centra v Atlante.
Medzi jej najslávnejších respondentov, s ktorými robila rozhovor patria Tony Blair, Dalajláma či Ehud Barak. Hala Gorani zanovito odmieta hovoriť o svojich náboženských a politických presvedčeniach, čo argumentuje tým, že si chce zachovať profesionálnu neutralitu.
Istý medzinárodný magazín ju poctil touto charakteristikou:
"Charming when seen, inspiring when heard, brilliant on screen, gripping when read,
exceptional and impossible to de-scribe in a paragraph or two, Gorani
knows how to tell a story, making sure she covers the very many sides of it.
exceptional and impossible to de-scribe in a paragraph or two, Gorani
knows how to tell a story, making sure she covers the very many sides of it.
SIMULTÁNNY PREKLAD: "Šarmantná keď ju vidíte, inšpirujúca keď ju počujete, pútavá keď čítate jej články a neopísateľná v jednom či dvoch odsekoch, Hala Goraniová vie, ako urobiť dobrú reportáž s vedomím, že ju mapuje z viacerých perspektív.
Proste, splnenie všetkých snov! Samozrejme, že sme sa nerozprávali osobne alebo medzi štyrmi očami, ale pre mňa je splnenie sna už len to, že som to tam všetko mohla vidieť! XD Konkrétne v tom štúdiu sme sa zdržali asi 10 minút, potom sme museli ísť ďalej, lebo začali prípravy na ďalšiu reláciu. Za ten čas nám Hala stihla ukázať ako v praxi funguje všetko - napríklad aj to, že na zemi majú nalepené značky, aby moderátori vedeli, kde presne sa pre jednotlivé zábery na kamery majú postaviť. Plus že pri vysielaní má vždy pri sebe mobil s prístupom na Twitter a notebook s prístupom na internet kvôli zisťovaniu najaktuálnejších informácií. A práve to sa mi na práci v CNN páči - moderátori nie sú len osoby, ktoré prečítajú správy, ale pripravujú celý program a všetky rozhovory majú vo vlastnej réžií.
Technické vymoženosti štúdia - magic wall ("These are your marks, by the way... this is your mark to that camera and this is your mark to the wall.") - čiže obrovská plazmová obrazovka, plus touchscreen a chroma-key (t.j. modré pozadie, na ktorom sa robí počasie).
30.11.2010
Utorok bol našim posledným dňom v Amerike - naše Coca Cola múzeum (ktoré bolo pôvodne v pláne) sme nestihli. O druhej poobede sme už totiž odchádzali na letisko a opäť nás čakal takmer 8 hodinový let do Paríža, kde sme pristáli o 6-tej ráno na ďalší deň.
Z Paríža nám opäť letelo lietadlo priamo do Viedne a tam sa naše úžasné americké dobrodružstvo skončilo. Ďakujem všetkým zúčastneným za skvelú atmosféru a zároveň verím, že do Ameriky sa čoskoro vrátim.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára